Mienkotvorný týždenník Polityka, ktorého vlastníkmi sú novinári, existuje na poľskom novinárskom trhu už vyše 45 rokov. Vychádza v náklade 350-tisíc výtlačkov. Na pozvanie Poľského inštitútu v Bratislave ho prišiel predstaviť šéfredaktor Jerzy Baczynski a politická komentátorka JANINA PARADOWSKA, s ktorou sme hovorili o vnútropolitickej situácii v Poľsku.
Veľa sa v poslednom čase písalo o situácii poľských médií, porovnávala sa dokonca s ruskými pomermi. Je to opodstatnené?
„Je to prehnané. V Poľsku sa odohráva veľmi vážny spor o elektronické médiá. Bola predložená novelizácia zákona o rozhlasovom a televíznom vysielaní, v ktorom sú nebezpečné predpisy týkajúce sa koncentrácie kapitálu v médiách. Problém je v tom, že majiteľ celoštátnych novín nemôže vlastniť celoštátnu televíznu sieť. Druhý spor sa týka právomoci štátnej rady rozhlasového a televízneho vysielania. Podľa expertov sú jej právomoci príliš veľké. Je tu istá obava, že politicky určená rada, zvolená parlamentom a prezidentom, môže gigantickými postihmi odpísať komerčné médiá. Ďalšie problémy vyplývajú z ekonomickej situácie v Poľsku, zmenšil sa aj reklamný trh. Neexistuje ale ohrozenie slobody tlače.“
Stále trvá spor o verejnoprávnu televíziu, v ktorej, ako si vyčítajú politické strany, sa prezentujú tí, čo sú pri moci.
„Podľa prieskumov je verejnoprávna televízia vysoko hodnotená a jej tri kanály sú najviac sledované. Spor o televíziu je politickým sporom. Politici ju hodnotia na základe svojej prítomnosti v nej. V televízii absentuje objektivita, nemá vypracované štandardy, aké sú napríklad v BBC, a stále sa prispôsobuje politickej hre. Je to stav, ktorý ešte potrvá, pretože je potrebná konkurencia. Ináč to vyzerá s rozhlasom. V Poľsku vznikli dve komerčné rozhlasové stanice, ktoré bojujú o poslucháča.“
Využívajú v Poľsku úspešní mediálni podnikatelia svoj úspech na vstup do politiky?
„Dobrý podnikateľ zostáva v biznise. Samozrejme, musí dobre vychádzať s politikmi, aby získal napríklad nové frekvencie na vysielanie. Podnikatelia u nás nie sú odolní voči politickým vplyvom, ale zostávajú vo sfére biznisu.“
Po minuloročných parlamentných voľbách sa hovorilo o veľkej prehre pravice a triumfe ľavice. Pozorujete už nejaké zmeny?
„Voľby do samosprávnych celkov, ktoré budú v Poľsku na jeseň, nám dajú odpoveď na reálnu moc centropravice. Zdá sa mi, že pravica stále opakuje tie isté chyby - nemá konkrétnu strategickú myšlienku. Strany, ktoré sa ocitli v parlamente, čiže Občianska platforma a Právo a spravodlivosť sa k sebe nepribližujú, ale možno je ešte krátko po voľbách na to, aby zabudli na vzájomné urážky. To, čo momentálne pozorujeme, je nárast podpory radikálnych zoskupení s antieurópskymi heslami. Ich heslá rozdeľujú poľskú politickú scénu na dva tábory.“
Andrzej Lepper, populistický líder strany Sebaobrana, je medzi ľuďmi populárny, hoci vieme, že sám nedodržuje právo. Prečo sa toleruje, že politik sa správa protiprávne?
„Poľská politická trieda si nedokázala od Leppera vynútiť dodržiavanie a úctu k právu. To, že existuje zoskupenie Sebaobrana a je v parlamente, je v demokracii úplne normálne. Problémom je to, že dochádza k ilegálnym aktivitám, a to už je chyba politikov, ktorí nevedia k Lepperovi zaujať jednotné stanovisko. Najviac ma znepokojuje, že sa začalo niečo ako preteky s Andrzejom Lepperom o populistické heslá. V tejto hre s ním nikto nevyhrá. V Poľsku sa veľmi znížila úroveň politickej diskusie a obávam sa, že Zväz demokratickej ľavice z obavy pred rastúcou popularitou Leppera môže poľaviť v nevyhnutných reformách.“
Vyzerá to tak, že Lepper diktuje, akými metódami bojovať, a niektorí politici jeho hru prijímajú…
„A to je problém. Štát by mal začať s vynucovaním práva. Aj za cenu nárastu popularity Andrzeja Leppera.“
Postačia poľským politikom sily na tento boj?
„Už nemajú iné východisko. Členovia vlády Leszka Millera si musia uvedomiť, že ich pritlačili k múru. Oni vedia, že v demagógií nebudú lepší ako Lepper. Isté je, že ekonomická situácia sa rýchlo nezlepší, že nezamestnanosť sa nezlikviduje za rok alebo dva. Východiskom je beh dopredu, smerom k Európskej únii, k reformám.“
Autor: MALGORZATA WOJCIESZYNSKA pre SME
