Turek Mehmet Ali Agca, ktorý 13. mája 1981 na Svätopeterskom námestí postrelil pápeža, vyhlásil, že niekdajšia sovietska KGB naverbovala bulharskú tajnú službu, aby zabila pápeža pre jeho podporu poľského odborového hnutia Solidarita. To ohrozovalo moskovský vplyv v Poľsku.
Troch Turkov a troch Bulharov, ktorých spoločne s Agcom obvinili, oslobodili pre nedostatok dôkazov. Bulharské spojenie ale nikdy definitívne neodstránili. „Čakali sme 21 rokov, kým sa táto nezaslúžená škvrna z Bulharska očistí,“ povedal bulharský minister zahraničných vecí Solomon Pasi.
Pápež, ktorý príde do Bulharska po krátkej návšteve Azerbajdžanu, sa tu nestretne s nepriateľstvom, s ktorým sa stretol v iných pravoslavných krajinách, ale jeho štvordňová návšteva sa uskutoční uprostred dlhotrvajúceho rozdelenia bulharskej cirkvi starej 1100 rokov.
Bulharská široko sekularizovaná elita ale z pápežovej návštevy najviac očakáva politické dividendy. „Som šťastný, že sa táto návšteva uskutoční práve v roku, keď očakávame, že sa staneme členmi NATO, v roku, keď zrýchľujeme vstupné rozhovory s Európskou úniou,“ povedal Pasi v obľúbenej televíznej šou. „Iba pápež tu tento rok chýbal a teraz prichádza,“ povedal minister.
Návšteva, ktorá zavedie pápeža do historického Rilského kláštora za hlavným mestom Sofia a do Plovdivu, bulharského druhého najväčšieho mesta a domova väčšiny z 80-tisíc katolíkov, je pre mladú reformnú vládu bývalého kráľa prevratnou.
Simeon Sakskoburggotský bol prvým premiérom od pádu komunistického režimu v roku 1989, ktorý zložil prísahu v parlamente za prítomnosti pravoslávneho patriarchu Maxima. Politici dúfajú, že pápežova návšteva zvýši šance Bulharska, jedného z najchudobnejších kandidátov na vstup do únie, na získanie pozvania do NATO na novembrovom summite v Prahe. „Pápež, ktorý raz Bulharsko opísal ako záhradu východnej Európy, vyzval na udržanie jeho kultúrnych, morálnych a duchovných koreňov, i keď hľadí k Západu,“ povedal otec Menini, vatikánsky veľvyslanec v Sofii.
Bulharská konzervatívna pravoslávna cirkev, oslabená vnútornými konfliktmi, ku ktorej sa hlási viac než 80 percent z ôsmich miliónov Bulharov, pápežovu návštevu akceptovala, ale nie s veľkým nadšením.
Od pádu komunizmu pravoslávnych kňazov obviňovali z väčšieho záujmu o pozemky než o posilňovanie viery.
Bulharská cirkev, ktorá prežila storočia tureckého útlaku a desiatky rokov ateistického komunizmu, sa rozdelila počas posledných desiatich rokov medzi prívržencov patriarchu Maxima a odporcov, ktorí ho obivňujú, že bol poskokom starého režimu.
(čtk)
