Pápež Ján Pavol II. s azerbajdžanským prezidentom Gejdarom Alijevom. FOTO - ČTK/AP
Vo veku 82 rokov, fyzicky unavený a uprostred debaty o možnom odchode z pápežského stolca sa Ján Pavol II. rozhodol podniknúť cestu aj napriek radám lekárskeho konzília.
Uprostred tradičných starostí, ktoré pápeža na tejto päťdňovej ceste sprevádzajú, je veľkou neznámou, ako zvládne nabitú agendu. Ide o takmer 6500 kilometrov, tri prestupy, pri ktorých už pápež z lietadla nezostúpi po schodíkoch ale malým výťahom. Ďalšie dve trasy musí absolvovať v helikoptére a 120 kilometrov v automobile, nevynímajúc pohyb v mestách. Za týmto pre fyzicky slabého ale morálne silného pápeža sa skrýva otázka, prečo si ako svoju destináciu vybral práve Azerbajdžan.
V tejto bývalej sovietskej kaukazskej republike veľkej asi ako Rakúsko žije ledva sto katolíkov, 98 percent 7-miliónovej populácie sú moslimovia. V azerbajdžanskej metropole - Baku - napokon nie je ani nunciatúra či biskupstvo, a tak pápež prvýkrát v histórii prespí v hoteli.
Motív prvej pápežskej cesty do Azerbajdžanu je vraj čisto politický. Pápež s poľskými koreňmi už v roku 1999 navštívil susedné Gruzínsko a v septembri minulého roku zase Arménsko, čím vyvolal u Azerbajdžancov sklamanie. Tí Arménov považujú za nepriateľov a agresorov v konflikte v Náhornom Karabachu. Pre túto arménsku enklávu v Azerbajdžane vypukla v roku 1988 krvavá vojna, po ktorej zostalo 20-tisíc obetí a milión utečencov. Konflikt, ktorý s vypätím síl uhasili v roku 1994 krehkým prímerím, predstavoval pre Azerbajdžan stratu pätiny územia. Nečudo, že táto krajina po návšteve pápeža - morálnej autority kresťanského sveta - očakáva, že zahraniční korešpondenti z Baku odvysielajú zmienky o utrpení azerbajdžanských ľudí. Napokon jedným z miest, ktoré Ján Pavol II. navštívi, je i Údolie mučeníkov, ktoré je posiate hrobmi z konfliktu o Náhorný Karabach.
V súčasnosti sa o Azerbajdžane hovorí ako o kaukazskom Kuvajte, pre jeho dôležité náleziská ropy pri Kaspickom mori. Podľa korupčného a mafiánskeho vzoru, ktorý vo väčšej či menšej miere pretrváva vo všetkých krajinách bývalého sovietskeho bloku, ale Azerbajdžan zostáva chudobnou krajinou, ktorú by po návšteve hlavy katolíckej cirkvi mohli konečne považovať za západného spojenca a, samozrejme, dobré miesto na investície.
Z hľadiska vatikánskych stratégov môže Azerbajdžan predstavovať iba dva plusy. Jedným je to, že sa na chvíľu môže stať ideálnym miestom na hlásanie tolerancie medzi kresťanským a moslimským svetom. Ide totiž o miesto, ktoré v histórii pápežských ciest predstavuje krajinu s najväčším počtom moslimov. Rovnako ale ide aj o odkaz do Ruska, ktorého návšteva je pápežovým najväčším snom.
JURAJ TOMAGA
