amenným výrazom. "Ako som sa mal tváriť, keď sme prehrali?" odvetil po ceremoniále na chodbe petrohradskej arény na otázku, či nemá radosť z druhého miesta na svete. O dva roky neskoršie vo švédskom Goteborgu sa náš hokejista s céčkom na drese po finále s Ruskom (4:3) smial od ucha k uchu: Slovensko sa stalo prvý raz v histórii majstrom sveta. "Tento moment sa nedá porovnať so žiadnym iným v mojej kariére," neskrýval svoje vzrušenie. "Vyhrali sme majstrovstvá sveta. Sníval som o tom odmalička, keď som ich doma v Jacovciach sledoval v televízii. Po Petrohrade som dúfal, že ešte raz by sa mohla dať dokopy dobrá partia, ale netušil som, že to bude tak skoro."
Šatanovo mužstvo svojimi výkonmi v Goteborgu spojilo srdcia všetkých Slovákov.
Odmalička vodcom
"Čo si pamätám, tak Miro mal furt schopnosti viesť kolektív. Už keď hrali na ulici futbal, tak on vždy rozdeľoval chalanov do dvoch tímov," spomínal na začiatky najstaršieho zo svojich troch synov otec Emil Šatan. Hokejovú abecedu ho učil v Topoľčanoch prvý tréner Jozef Nemec, pod jeho vedením vybojovali žiaci z mesta piva dva tituly majstrov Slovenska. To prezrádzalo, že Žochárom rastú neobyčajné talenty. Prvá päťka Hecl, Pauček, Drahovský, Šatan, T. Višňovský vzbudzovala rešpekt u súperov, strieľala rozhodujúce góly. Otec Šatan to všetko videl zblízka, bol vedúcim tímu: "Keď ho vidím strieľať, vždy sa mi pred očami vybaví rozhodujúci gól, ktorý dal v Košiciach na Trojákovom memoriáli ešte ako ôsmak do domácej siete - chladnokrvne naznačil strelu, raz - dvakrát, a keď tam ležal brankár aj obrancovia, zavesil puk hore pod žŕdku. Vtedy som si vravel, kde sa to v tom chlapčati berie?"
Začiatky bez piva
Ako prvý zo spomínanej päťky opustil Topoľčany obranca Hecl, cez Košice a Trenčín sa dostal do Slovana Bratislava. Šatana si vyhliadol asistent trénera v Dukle Trenčín Rudolf Uličný, odišiel z domu ako 17-ročný v deväťdesiatom druhom. Miro si hľadal miesto v zostave a všeličo si musel vytrpieť, keďže neholdoval pivu ani žiadnemu inému alkoholu a partia si to občas žiadala. Reprezentačný tréner Július Šupler ho v lete 1993 pozval na sústredenie do Bojníc, ešte v tom roku na jeseň hral ako benjamím mužstva v olympijskej kvalifikácii v Sheffielde. Šatan vedľa osobností ako Peter a Anton Šťastní, Bondra, ktorí už mali za sebou viacero sezón v NHL. "V prvej chvíli som nevedel, či im mám vykať alebo tykať," vravel pri návrate do tých čias. Miro si pozorne všímal Petrove kapitánske schopnosti, učil sa. Ako hrať, kde čo urobiť, kde čo povedať.
Šataniáda
Vo februári 1994 sa Šatan prvý raz výrazne ukázal na zimnej olympiáde, s deviatimi gólmi sa stal najlepším strelcom turnaja - a to hrali v Lilehammeri esá ako Karyia, Forsberg, Dopita. Po majstrovstvách sveta C-kategórie v Poprade, Sp. N. Vsi sa na Slovensku rozprúdila šataniáda, dom v Jacovciach zasypali tisícky pozdravov jeho ctiteliek z celej krajiny. Dopisy a pohľadnice sa vtedy u nich rátali na vrecia. Trenčínu pomohol k majstrovskému titulu a pobral sa za more. Kým sa presadil v Edmontone Oilers, musel sa prebíjať farmárskymi klubmi. Z Kanady ho v deväťdesiatom šiestom vymenili do amerického Buffala a v meste pri Niagarských vodopádoch sa naplno rozvinul jeho talent.
Radšej hlava ako ruky
Na jar 1999 mohol pozvať rodičov do Buffala na finále Stanley Cupu, najvýznamnejšej trofeje v zámorskom profesionálnom hokeji. Americké média neprehliadli, že pred tretím zápasom série pred 19-tisícovým hľadiskom buffalskej Marine Midland Areny vynikajúco predniesla hymny Kanady a USA mladá operná speváčka zo Slovenska Ingrid Smolinská. Mirova blízka priateľka. Buffalo na Stanleyov pohár ešte nedosiahlo, sériu prehralo 2:4, no Šatan patril na ľade medzi kľúčových hráčov.
Bývalý spoluhráč Michael Peca ho pre jeho nenápadné korčuľovanie a náhly strelecký výpad nazval Tichým zabijakom. Nikto mu nevymyslel priliehavejšiu prezývku. "Osvojil som si agresivitu, bez nej sa v NHL nedá hrať. Ale ja radšej používam hlavu ako ruky," vyznal sa Šatan.
Satisfakcia za olympiádu
Hoci vedenie klubu Buffalo Sabres nebolo nadšené, Šatan sa v rozbehnutej NHL rozhodol pomôcť reprezentácii Slovenska v predkole olympijského turnaja. V nabitom programe bol pri začiatku nášho tímu pod piatimi kruhmi v Salt Lake City, s Nemeckom sme prehrali 0:3. Nespravodlivý systém kvalifikácie bolestivo zasiahol Slovensko aj samotných hráčov, prvá možnosť odčiniť historický neúspech sa núkala o tri mesiace na majstrovstvách sveta vo Švédsku. Buffalo sa nedostalo do play off, Šatan bol voľný. Pridal sa aj Bondra z Washingtonu, Lašák s Országhom z Nashville, Bartečko z Atlanty, Handzuš s Nagyom z Phoenixu a neskoršie aj Višňovský, Pálffy z Los Angeles a Stümpel z Bostonu. Doplnili hráčov zo slovenských i európskych klubov, črtala sa silná zostava.
"Mužstvo ma zvolilo za kapitána, Petrovický s Bondrom sú asistenti," vravel Miro po druhom tréningu v hale Scandinavium. "Je to aj zodpovednosť, kapitán má ísť všade príkladom. Netrúfam si zatiaľ porovnávať atmosféru v tíme medzi Petrohradom a Göteborgom, základný cieľ na MS je však jasný - treba sa dostať do play off. Potom sa uvidí. Tam to už býva hop alebo trop."
Tréner Ján Filc mal dosť trpezlivosti pri skladaní mužstva, v prvých zápasoch svetového šampionátu sa zohrávalo, nedostatky sa odstraňovali za pochodu. Šatan sa z postu centra presunul na pravé krídlo, kde sa cíti najlepšie. Obnovila sa petrohradská lajna s Hanzušom a Bartečkom.
V troch zápasoch základnej časti s Poľskom, Ukrajinou, Fínskom vyšiel náš kapitán strelecky naprázdno. Čo sa s tým dá robiť, má vari nejaké zaklínadlo? "Nič sa s tým nedá robiť. Netrápim sa. Treba čo najčastejšie strieľať a mať aj trochu šťastia. Aj v NHL sa mi stalo, že som v troch zápasoch vyšiel naprázdno a v ďalšom som dal tri góly. Proti Fínom som mal dve dobré šance, no zrejme som v koncovke zvolil nesprávne riešenie. Chýbali centimetre. Našťastie, zápas s Fínskom nebol na šampionáte najdôležitejší, také prídu v play off," upokojoval nedočkavcov. Šatan presne vedel, čo hovorí.
V nasledujúcom zápase so Švédskom Tichý zabijak udrel v 48. minúte - za stavu 1:0 si počkal na chybu domáceho obrancu K. Johnssona a vyrovnal. Obranca Milo pridal víťazný gól a prvé veľké prekvapenie MS bolo na svete. Druhý gól na šampionáte vsietil kapitán do ruskej siete v zápase, v ktorom o nič nešlo, ale ďalšie tri si nechal v mimoriadne dôležitých dueloch v play off s Kanadou, so Švédskom i vo finále s Ruskom.
O treťom góle v zápase o zlato so zbornou tvrdil: "Nikdy v živote som nedal dôležitejší." Nakoniec po dráme Slovensko o gól vyhralo. Šéf IIHF R. Fasel odovzdal v sobotu 11. mája 2002 o 21.30 h víťaznú trofej do rúk kapitána tímu Slovenska. Jedenásťtisícový kotol Scandinavium s prevahou našich fanúšikov išiel od šťastia vybuchnúť.
V nedávnych rokoch sme trochu závideli Čechom, keď vyhrali olympiádu v Nagane, tri razy za sebou triumfovali na MS a pri návrate do Prahy fanúšikovia vždy zaplnili Staromestské námestie. Po Čechoch nastúpili na svetový hokejový trón Slováci. "Je jedno, po kom sme prišli. Hlavne, že titul je náš!" Aj Slováci už vedia, aké je to vítať majstrov sveta.
Šatan sa s 13 bodmi za 5 gólov a 8 asistencií stal najproduktívnejším hráčom MS, najlepším nahrávačom, najužitočnejším hráčom, zaradili ho do All Star tímu šampionátu. Mužstvo majstrov sveta v kabíne spontánne skandovalo: Šarky na Hrad!
Kapitán na spokojne usmieval. Jeho partia dostala Slovensko do siedmeho neba.
Autor: SME / Foto: TASR
