Pôvodný cieľ správy bol celkom iný - vznikla na začiatku intifády vlani na jeseň, keď sa Palestínčania dožadovali, aby boli označení vinníci výbuchu násilia a Izrael bol odsúdený za neprimerané použitie vojenskej sily.

Správa konkrétne opisuje vinu jednej aj druhej strany, ale jej cena spočíva v návode, ako z tohto celého von. Závery sú logické, len veľmi ťažko realizovateľné. Obe strany ju prijali, ale žiadna sa nebude podľa nej riadiť, kým sa na to nevytvorí účinný mechanizmus.

George Bush v správe okamžite rozpoznal základnú líniu svojej, doteraz absentujúcej politiky na Blízkom východe. Mitchellova správa je vlastne Clintonovým darčekom nástupcovi, ktorý po svojom príchode do úradu zmietol zo stola balík mierových návrhov svojho predchodcu.

Hlavným dôvodom, prečo sú hlavne Palestínčania k tejto iniciatíve skeptickí, je fakt, že neobsahuje odpovede na zásadné otázky konfliktu. Jej odporúčania sú však prvým nevyhnutným krokom k tomu, aby boli strany konflitku vôbec schopné začať vyjednávať o zložitom jadre svojich sporov s chladnou hlavou.

Správa jasne hovorí, že ozbrojený konflikt živia obe strany. Diplomatickým jazykom konštatuje, že úsilie palestínskej vlády proti terorizmu nebolo nikdy stopercentné, aj to, že s anarchiou samozvaných ozbrojených skupín musí skoncovať jasné vedenie a ozbrojené aktivity treba podriať vojenským pravidlám. Uvádza, že Palestínčania strieľajú na Izraelčanov z osídlených oblastí. Hovorí, že Izrael by mal proti demonštrantom menej používať vojenskú silu a mal by opustiť vojenskú logiku, ktorá vychádza z podmienky bezpečnosti pre Izraečanov.

Palestínčania však zrejme jasné „stop“ povstaniu nevydajú. Tak ako Ariel Šaron neprestane brániť vojensky aj politicky židovské osady, ktoré podľa Palestínčanov neustále „ukrajujú z územia budúceho palestínskeho štátu“.

Doterajšia americká angažovanosť v konflikte sa dá zhrnúť do niekoľkých vyjadrení - ktoré však neostali celkom bez ohlasu. Dvere Bieleho domu ostávajú pre palestínskeho vodcu zatvorené - zrejme až kým nepovie jasné „nie“ násiliu. Washington si zároveň neželá, aby sa Izrael uchyľoval k tvrdším vojenským krokom. Keď minister zahraničia Colin Powell v apríli ostrými slovami odsúdil Izrael za obsadenie časti pásma Gazy, vojaci sa stiahli späť. Ostrá kritika nasledovala, aj keď Izraelčania minulý týždeň použili stíhačky F-16, ktoré dostali od USA v rámci vojenskej pomoci.

Na to, aby Mitchellova iniciatíva neupadla do zabudnutia, však nestačia ani čoraz častejšie odkazy. Chce to konkrétny plán - a chce to konkrétnych mierotvorcov.

KLAUDIA LÁSZLÓOVÁ

Správa jasne hovorí, že ozbrojený konflikt živia obe strany. Palestínčania však zrejme jasné „stop“ povstaniu nevydajú. Tak ako Ariel Šaron neprestane brániť vojensky aj politicky židovské osady