Podpredseda srbskej vlády Nebojša Čovič, ktorému sa doteraz najlepšie darí v rokovaniach s albánskou stranou, na medzinárodnej konferencii o bezpečnosti v juhovýchodnej Európe uplynulý víkend predostrel vlastnú formulu dvoch entít v Kosove, ktorá by mala prispieť k rozuzleniu vari najzložitejšieho európskeho etnického problému. Vlna reakcií nemala konca. Premiér Zoran Djindjič vysvetlil, že tento návrh nie je produktom vlády, čo však neznamená, že o ňom netreba „pouvažovať“.

Čovič tvrdí, že vlastne navrhol kompromis v konflikte dvoch práv: srbského historického a albánského etnického práva v Kosove. Jedna časť provincie by mala zahrnúť väčšinu historických pamätníkov Srbov, a v druhej by bola skoncentrovaná väčšinová albánska populácia. Prvú entitu by chránilo juhoslovanské vojsko a polícia, v druhej by bezpečnosť zaručovali medzinárodné sily.

Návrh bleskurýchle podporili predstavitelia kosovských Srbov so slovami, že ide o dlho očakávaný obrat v politike Belehradu – o konkrétnu podporu krajanom v snahe udržať sa v týchto priestoroch. Albánski predáci ideu jednohlasne odmietli s tvrdením, že ide iba o zjemnené nerealizované úmysly exprezidenta Miloševiča, ktorý vraj plánoval z krajiny vyhostiť milión Albáncov.

Idea rozdelenia Kosova nie je nová. Hneď po skončení druhej svetovej vojny, počas intenzívnych rokovaní o federácii balkánskych štátov ju nastolil Sreten Žujovič, vojnový veliteľ hlavného štábu Srbska, ktorý podporil federáciu Juhoslávie s Albánskom, ale navrhol aj podelenie Kosova.

Srbsko malo dostať územie od Kosovho poľa po Kosovskú Mitrovicu a Podujevo. Druhú polovicu Kosova pod názvom Metohija ponúkol Albánsku. Návrh však stroskotal spolu s ideou balkánskej federácie.

Deľbu Kosova zaktualizoval pred niekoľkými rokmi prvý prezident JZR Dobrica Čosič, líder tzv. liberálneho prúdu srbskej inteligencie, podľa príkladu Republiky srbskej v Bosne. Bývalý Miloševičov režim však bol presvedčený, že aj „vrabec“, aj „holub“ sú v jeho hrsti.

Medzičasom sa situácia zmenila: „vrabec“ je pevne v albánskej hrsti a nedávny „ústavný rámec pre Kosovo“ im nebezpečne priklonil aj konár s „holubom“. Najnovšie skúsenosti s bosnianskymi entitami, srbskou a chorvátskou, kde v odpovedi na čokoľvek s príchuťou multietnickosti okamžite stúpajú nacionalistické vášne, však túto politickú formulu nepotvrdzujú ako definitívne riešenie.

Mimoriadna schôdza srbského parlamentu o Kosove zvolaná na pondelok zvestuje ďalší rast teplôt okolo tejto otázky.

PRE SME – ZDENKO POP, Nový Sad