sveta. Medzi nimi aj budúci pápež. „Purpurové kniežatá“ konzistórium využili na to, aby sa lepšie spoznali, vymenili si informácie a vytvorili akýsi portrét budúceho pápeža. Možno nastal čas.

V Ríme sa podľa talianskeho denníka La Repubblica špekulovalo, že sa Ján Pavol II. počas konzistória kardinálov opýtal na ich názor na svoju možnú demisiu. „Od tohto pápeža možno očakávať čokoľvek. Môže zotrvať na pápežskom stolci až do konca, môže však urobiť ďalšie prekvapujúce gesto a odstúpiť. Zapísal by sa tak do histórie. Ale ako absolútny monarcha stopercentne urobí to, čo je pre dobro cirkvi najvhodnejšie,“ povedal v rozhovore pre denník istý vatikánsky prelát.

„I keby sa však pápež rozhodol odísť z funkcie, v Ríme sa vie, že kardinálsky senát by ho presviedčal, aby vo vedení katolíckej cirkvi zotrval,“ povedal pre španielsky denník El Mundo teológ José María Castillo.

Bude súboj kontinentov?

Vo februári pápež vymenoval 37 kardinálov. Prvýkrát v histórii tak prekročil počet členov hypotetickej konklávy voliacej pápeža číslo 120 kardinálov, ktoré si stanovil Pavol VI. Budúci pápež bude pochádzať zo 128 cirkevných eminencií, pretože zvyšní kardináli sú starší ako 80 rokov.

Počtom kardinálov je na tom najlepšie Európa, má ich 93. Nasleduje Latinská Amerika – 32, Ázia – 17. USA a Kanada majú spolu 18, Afrika 15 a Oceánia štyroch. V konkláve, ktorá bude budúceho pápeža voliť, je 66 krajín. Slovensko zastupuje kardinál Ján Chryzostom Korec.

Za najhorúcejšieho kandidáta Latinskej Ameriky vatikánske zdroje považujú čerstvého peruánskeho kardinála Juana Luisa Ciprianiho. Ide o mladého, jazykovo slušne vybaveného kandidáta, športovca. Do medzinárodného povedomia sa stihol zapísať, keď sa mu podarilo úspešne vyjednať vyslobodenie západných diplomatov, ktorých v roku 1996 na japonskom veľvyslanectve v Lime zadržiavali ľavicoví extrémisti.

Z Ameriky môže prísť ďalšia osobnosť – teológ Edwar Egan z newyorskej diecézy. Vyniká aj 67-ročný Giovanni Battista Re, prefekt talianskej biskupskej kongregácie. Jeho rýchla kariéra dokazuje, že Taliani chcú opäť získať pápežskú stolicu, ktorú s výnimkou Poliaka Jána Pavla II., kontrolovali takmer päť storočí.

Zvyšní kardináli, ktorých pápež v januári vymenoval, sú blízki jeho tradičným univerzalistickým tendenciám. Ide o kardinálov z Indie, Vietnamu či Pobrežia Slonoviny. Na zozname sú aj eminencie, ktorých mená nie sú z politických dôvodov známe. Napríklad z Číny. Počet neeurópskych kardinálov je dôkazom, že pápežovi ide o univerzalitu cirkvi.

Pri voľbe pápeža sa po intervencii Ducha Svätého vytvárajú tri bloky: latinskoamerický, taliansky a európsky. Žiaden z nich nemôže samostatne zvoliť svojho kandidáta. Paktovať môžu iba dva alebo tri bloky naraz.

Môže tak vzniknúť „svätá debata“ medzi rastúcou latinskoamerickou cirkvou s 524 miliónmi katolíkov (viac ako polovica jednej miliardy veriacich) a talianskou hierarchiou, ktorá je údajne najznámejšia svojou snahou získať pápežskú stolicu. Nemožno vylúčiť ani európsku lobby, kde majú čo povedať nemeckí a francúzski kardináli.

Alebo súboj názorov?

Okrem týchto troch pólov sa pri voľbe pápeža stretnú dve cirkevné smerovania: tzv. progresisti, teda liberálnejšie krídlo, a konzervatívna skupina tvrdej línie. Prví žiadajú kolegialitu (demokratizáciu), tí druhí jednotu (rešpektovanie starých zásad). Z troch zemepisných a dvoch ideologických smerov sa zrodí nový pápež. Niektorí hovoria, že sa bude volať Ján Pavol III. Podľa agentúry AFP pápež včera vyhlásil, že kardinálske konzistórium dokázalo, „že je účinným a hodnotným nástrojom episkopálnej kolegiality v službách miestnych cirkevných orgánov“. Ján Pavol II. použil slovo „kolegialita“. Znamená to, že z dvoch smerov zvíťazil ten demokratickejší?

JURAJ TOMAGA