Foto archív
Slávne cyklistické preteky Giro d‘Italia, popri Tour de France najsledovanejšie a najprestížnejšie, sa zmietajú v dopingovom škandále. Pozitívny test mal vedúci jazdec po úvodných piatich etapách Talian Stefano Garzelli (na snímke REUTERS), víťaz Gira spred dvoch rokov. Člen tímu Mapei mal pozitívny nález na probenecid. „Svedomie mám čisté. Veď by som bol úplný idiot, keby som niečím podobným riskoval kariéru, život a úspech na pretekoch,“ kajal sa so slzami v očiach Garzelli.
Jeho prípad odštartoval nové diskusie o problematike dopingu v cyklistickom športe, pre ktorý je táto téma už roky veľmi citlivá. Zaujímavé sú názory Nemca Rolfa Wolfshohla, bývalého popredného profesionálneho jazdca, neskôr majstra sveta v cyklokrose a dnes športového lekára. V interview pre Sport1 ho prekvapuje najmä ľahkomyseľnosť samotných pretekárov. Pritom talianske zákony sú v prípade dopingu v športe veľmi prísne, s kontrolami počas Gira musel každý rátať. Že sa napriek tomu nájdu jednotlivci, ktorí siahnu po zakázanej látke, komentoval bývalý vrcholový cyklista: „Hlúpi nikdy nevymrú.“
Napriek tomu nie sú jazdci podľa Wolfshohla skutočnými vinníkmi. Napáda počínanie športových lekárov, ktorí vedome navádzajú pretekárov na dopingové hriechy. Tvrdí, že pretekári majú nedostatočné medicínske vedomosti, aby rozoznali škodlivosť zakázaných látok. Súčasnú situáciu v cyklistickom športe vidí kriticky: družstvá sú pod veľkým tlakom vedení klubov. Za všetkým je honba za úspechom. Za každú cenu.
Na rovnakej internetovej stránke sa k problému vyjadril aj tímový lekár nemeckého Telekomu Lothar Heinrich. „V konečnom dôsledku sú predsa len vinní samotní jazdci. A aj pre organizátorov pretekov môže byť negatívny imidž cyklistického športu čoraz väčším problémom,“ tvrdí. Východisko vidí v častejších kontrolách svetovej cyklistickej federácie UCI a najmä v prísnejších trestoch.
O látke probenecid, ktorú našli u hriešnika Garzelliho, Heinrich povedal: „Jeho úlohou je zvýšiť vylučovanie kyseliny močovej z organizmu. Jej nadmerné množstvo vzniká okrem iného väčšou konzumáciou mäsa a alkoholu. Ale aj veľkou záťažou vo vrcholovom športe.“ Z toho však nie je jasné, čo má probenecid spoločné s dopingom. „Opakovaným odvodnením sa zároveň vo zvýšenej miere vyplavujú aj predtým použité zakázané látky. Takže je schopný zastierať doping. Medzitým však technika antidopingových kontrol tak pokročila, že dokáže najmenšie stopy po anabolických steroidoch,“ tvrdí Heinrich.
Tour de France zažila obrovský dopingový škandál v roku 1998, Giro d‘Italia sa ešte nespamätala z vlaňajšej zahanbujúcej razie v San Reme, dnes má Giro prípad Garzelli a podozriví sú ďalší traja jazdci. Dokáže sa cyklistický šport zbaviť dopingového strašiaka? Heinrich: „Žiadna iná svetová športová federácia nevyvíja takú protidrogovú aktivitu ako cyklistická. Nikto nerobí kontroly tak často a tak rigorózne. Lenže prichytení by mali byť aj patrične potrestaní.“
Na rozdiel od ľahkej atletiky, kde je za pozitívny test dvojročný zákaz činnosti, cyklisti môžu po takmer formálnom niekoľkotýždňovom treste znovu pretekať. „Áno, ale od 1. júla minulého roku sa pravidlá cyklistickej federácie priblížili k prísnejším predpisom Medzinárodného olympijského výboru. Garzelli už musí rátať s dvojročným dištancom,“ povedal Heinrich a pridal optimistickú víziu, že nie v ďalekej budúcnosti bude cyklistika bez dopingu.
PETER ŠEFRÁNEK
