V takýchto situáciách sa Brett Hull nezvykne mýliť. FOTO - TASR

tácii uprednostnil zväčša prestarnuté hviezdy. „Kapitán víťaznej Kanady Mario Lemieux je odo mňa iba o pol roka mladší. I keď na druhej strane pripúšťam, že vo finále rozhodlo, že sme neustrážili Joa Sakica a Jeroma Iginlu, ktorí sa prezentovali práve mladíckou dravosťou a priamočiarosťou.“

Uznávaný kanonier NHL sa potom zamyslene oprel o svoju povestnú hokejku - pravačku. „Olympijské zlato mi zrejme už v kariére nebude súdené, všetko úsilie teraz sústredím na to, aby sme s Detroitom oslavovali triumf v Stanleyho pohári.“

V Detroite sa mu páči

Rodák z kanadského Belleville v provincii Ontario, ktorý má, prirodzene, aj americké občianstvo, prestúpil v lete pred touto sezónou z Dallasu do partie veteránov Detroitu. Ku skvelým útočníkom, akými sú Yzerman, Fiodorov, Shanahan, Robitaille, Larionov. „Páči sa mi tam. V tíme sú všetko vyzretí borci, hráme sympatický kombinačný hokej, čo je však dôležité, vieme zmenou rytmu zareagovať na rôzny štýl súpera i vývoj zápasu. A Hašek v bránke je veľkým tromfom.“

Brett Hull už vie, ako chutí opojenie slávou z najcennejšieho klubového pohára. V Dallase objímal Stanley cup v sezóne 1998-99.

Tínedžerská kríza

Keď sa Brett v mladosti prebíjal v juniorských tímoch Pentictonu, nik z okolia veľmi neveril, že sa raz môže stať dôstojným nástupcom svojho slávneho otca Bobbyho Hulla, člena Siene hokejovej slávy, ktorý odohral skvelých pätnásť sezón v drese Chicaga a v roku 1961 sa spolu so slovenským rodákom Stanom Mikitom tešil zo zisku Stanleyho pohára.

Syn Brett mal síce talent, ale v mladosti nebral nikdy hokej veľmi vážne. V tínedžerskom búrlivom období dokonca načas s hokejom úplne prestal. Vraj vtedy nemal motiváciu. Odborníci ho zatracovali, že sa do NHL nikdy nedostane, lebo bol pomalý a lenivý.

Ako však „Hullie“ ľudsky dozrieval, zahryzol sa aj do odstraňovania svojich slabín. Potom lepšie vynikli po otcovi zdedené schopnosti prudkej prekvapivej strely a intuícia pri hľadaní optimálnej streleckej pozície. Počas pôsobenia v tíme Saint Louis bol trikrát za sebou najlepším strelcom celej NHL, osobný rekord si vystrieľal v sezóne 1990-91 - 86 gólov. Vtedy získal aj najcennejšiu individuálnu Hartovu trofej pre najužitočnejšieho hráča. Spolu s otcom Bobbym tak vytvorili jedinú dvojicu otec-syn, ktorá dosiahla takúto poctu. Bobby získal Hartovu trofej dokonca dvakrát (1965 a 1966).

Brett predstihol úctyhodných 610 gólov svojho otca svojím prvým gólom v sezóne 2000-2001, teraz už atakuje sedemstogólovú hranicu. Pritom iba dvanásť hráčov v histórii NHL sa prehuplo cez šesťstogólovú hranicu vrátane Hullovcov.

Otec Robert bol silákom

O otcovi Robertovi vravievali, že je silák, kulturista. Keď Bobby vypálil puk golfovým úderom, namerali mu rýchlosť 192 kilometrov za hodinu. Jeho strela však bola i nevyspytateľná. B. Hull používal na vtedajšie časy extrémne zakrivenú čepeľ, ktorá dala puku sklon a silnú rotáciu. Dnes by sa jeho hokejka už do rámca pravidiel nezmestila. Okrem výnimočnej streľby bol Hull senior známy ako najrýchlejší korčuliar v celej NHL. Rýchlosť v spojení s plavými vlasmi bez prilby a sympatický vzhľad u priaznivcov evokovala prezývku Golden Jet (zlatá stíhačka).

Bobby Napísal knihu Moja hra - hokej, ktorá vyšla v mnohých krajinách sveta. Svojim fanúšikom, hoci tí najvernejší v Chicagu o ňom dávno takmer všetko vedeli, v nej opísal, ako ho štvorročné sestry postavili na korčule, ako lopatou odhadzoval tony snehu, len aby mohol trénovať, ako si prácou na farme zarábal prvé peniaze i akou ťažkou cestou prešiel, kým sa stal hokejovým profesionálom. Vtedy za neporovnateľne menšie peniaze.

Na staré kolená Brett aj bráni

Kým prevažnú časť svojej kariéry bol Brett vyložene špecialistom zakončovateľom, na sklonku kariéry sa prispôsobil vývinu herných zákonitostí v NHL a výrazne zlepšil svoju defenzívnu činnosť v duchu železného zákona: dopredu môžeš, dozadu musíš. Možno mierne utrpela jeho bilancia gólov a asistencií, no vzrástol jeho prínos v kolektívnom poňatí. Brett je vo voľnom čase vášnivým hráčom golfu.

„V tejto ťažkej olympijskej sezóne by som si ho však najradšej zahral až koncom júna. Potom, čo vyhráme posledný zápas o Stanley cup.“ Pre Bretta by to bol druhý triumf, čím by zasa raz prekonal otca.