I.M.T. Smile má najväčšie úspechy už definitívne za sebou a obaja Táslerovci to musia vedieť. Zatiaľ čo Miro sa dal na manažovanie, Ivan začal využívať svoje meno v rôznych bočných projektoch a spoluprácach, až napokon nevyhnutne prišiel k sólovému albumu. Sólista odtrhnutý od kapely to v takýchto prípadoch nemá ľahké, ani keď sa spojí s niekým, ako je Oskar Rózsa. Samotné nápady a najmä pádne dôvody, pre ktoré má ten album vzniknúť a niekto si ho má kúpiť, musí priniesť jedine on sám. A keď nie sú, tak ani najlepšie štúdio, producent, textár, manažér a vydavateľ nepomôžu.

Na Táslerovom albume nápady sú, presne tri, dokonca rovnomerne rozložené. Najskôr v druhej piesni Miluj blížneho, kde sa Ivan blysol vskutku neočakávanou a navyše vtipnou fistulou, presne takou, akú americký muzikant Beck viackrát predvádzal. V piatej skladbe Len tebe je na konci ukrytá veľmi dobre naaranžovaná a do detailov prepracovaná karibská vyhrávka, i keď opäť zaváňajúca Beckom. No a nakoniec posledná pesnička Ľudia sú schopní všetkého sa páči celá, ako je. Refrénom a sólom totiž evokuje skvelú No Surprises od Radiohead. Zvyšných päť pesničiek sa pohybuje v rozpätí od ničím zvláštneho priemeru (100 dní, Odkazy) cez hlboký podpriemer (Losos, Všetko alebo nič) až po siedmy track s názvom Hnev, pri ktorom neviete, či to náhodou nemá byť humorná hyperbola.

Zatiaľ čo Vlado Krausz prispel niekoľkými fakt dobrými textami, po hudobnej stránke ide o skutočný prepadák, priemerný ešte aj v rámci toho, čo už tu doma máme, nie to ešte v porovnaní s tým, čo momentálne prichádza spoza hraníc. A zatiaľ čo v rámci - najmä tých najstarších - pesničiek I.M.T. Smile jeho prejav skvele zapadal do hudby, ten istý afekt pôsobí v učesanejších sólových skladbách ako nejaký zvláštny nepodarený žart. Dobre to postrehol This Is Kevin, remixujúci pesničku Odkazy. Odstránil spev, pridal niečo z atmosféry kruderovsko-dorfmeisterovských sessions a vyšli mu z toho najhodnotnejšie tri minúty celého albumu. Spraviť sólový album bol v podstate zúfalý pokus zabrániť neúprosnému presunu fanúšikov I.M.T. Smile k iným kapelám. Ten krok ukázal, že vlastne nie je kam uhýbať, respektíve, aj by bolo kam, všetko sú to miesta príliš vzdialené, aby Ivan s tým, čo dokáže, mohol na ne dosiahnuť. Jediná istá pôda je tá, na ktorej doteraz stál, i keď sa mu pomaly stráca spod nôh.

Autor: RADO ONDŘEJÍČEK(Autor je redaktor magazínu www.inzine.sk)