Parlament v ňom má vziať na vedomie prebiehajúce analýzy dekrétov, ktoré zisťujú, či dekréty nemajú právne účinky v rozpore s európskym právom, a vyjadriť očakávanie, že slovenské úrady ich budú pozorne sledovať a v prípade potreby sporné ustanovenia preskúmajú.
Pozmeňovací návrh, ktorý predložila skupina zelených poslancov na čele s Nemkou Elisabeth Schrödterovou, zdôrazňuje, že legislatíva týkajúca sa reštitúcií nie je súčasťou súboru legislatívy únie. Práve toto konštatovanie považuje Wiersma za najdôležitejšie.
Benešových dekrétov sa v prípade Slovenska totiž týka aj návrh predsedu zahraničného výboru Elmara Broka.
Ten spolu s nemeckým poslancom Jürgenom Schröderom navrhuje vyjadriť v rezolúcii očakávanie, že ak slovenské právo obsahuje ustanovenia, ktoré - napríklad účinkom Benešových dekrétov - vytvárajú diskriminačné účinky, čo je v rozpore s právom únie, Slovensko ich odstráni najneskôr k dátumu vstupu.
Do pôvodnej verzie správy o Slovensku spravodajca zmienku o dekrétoch nezaradil, dnes priznal, že tak musel urobiť. „Musel som pridať niečo o Benešových dekrétoch, keďže teraz máme prijateľný kompromisný text v prípade Českej republiky a Slovensko bolo súčasťou Česko-Slovenska.“
Spravodajca pre Česko Jürgen Schröder včera navrhol kolegom nahradiť pôvodných päť odsekov o dekrétoch jedným kompromisným, v ktorom parlament berie na vedomie vyhlásenia českého parlamentu, premiéra i komisára pre rozšírenie Güntera Verheugena, že dekréty nemajú žiadne nové právne účinky.
(tasr)
