WASHINGTON - Spojené štáty včera povolili embargo na hospodársku a finančnú pomoc Juhoslávii. Pomoc Belehradu zablokovali 31. marca pre neschopnosť Juhoslávie spolupracovať s haagskym tribunálom. Juhoslávia nebola schopná vydať ľudí, ktorí sú na zozname vojnových zločincov. Odvtedy však plne spolupracuje.
„Dnes ráno som podpísal osvedčenie, na základe ktorého s pomocou znovu začneme,“ povedal americký minister zahraničných vecí Colin Powell po stretnutí so srbským premiérom Zoranom Djindjičom a juhoslovanským šéfom diplomacie Goranom Svilanovičom.
Uvoľnením 40 miliónov dolárov sa zároveň začne aj komplikovaný proces „rozmrazovania“ juhoslovanských aktív roky blokovaných v amerických bankách. Ešte dôležitejšie je, že Washington prestane blokovať pomoc Juhoslávii vo Svetovej banke a v Medzinárodnom menovom fonde. Americká pomoc by mala pomôcť Juhoslávii po rokoch vojen a nepokojov.
Podľa Powella na Spojené štáty zapôsobili nové právne normy, ktoré nedávno prijal belehradský parlament v súvislosti s obvinenými vojnovými zločincami a ich vydávaním do Haagu. V posledných týždňoch odišli do Haagu šiesti podozriví. Ďalších osemnásti v Haagu ešte stále čakajú. Medzi nimi je aj vojnový líder bosnianskych Srbov Radovan Karadžič a jeho generál Ratko Mladič.
Washington vyzdvihol aj prepustenie kosovských Albáncov zadržiavaných Belehradom od roku 1999.
Djindjič zdôraznil, že Juhosláviu to zaväzuje pokračovať v ceste smerom k dodržiavaniu ľudských a menšinových práv a trhovej ekonomike, „aby sa mohla pripojiť k demokratickej rodine ostatných európskych krajín, samozrejme, s podporou americkej strany“.
Powell však pripomenul, že Spojené štáty majú aj napriek uvoľneniu finančnej pomoci naďalej „mimoriadny záujem“, aby sa generál Ratko Mladič, ktorý je stále na úteku a pravdepodobne sa zdržiava na území Juhoslávie, dostal čo najskôr do rúk spravodlivosti.
Djindjič je presvedčený, že do Haagu sa dostanú aj ostatní. „Teraz je na rade polícia, mala by nájsť tých ľudí a odovzdať ich do Haagu. Som presvedčený, že sa tak stane veľmi rýchlo.“
Ukončenie americkej blokády kritizovali organizácie bojujúce za dodržiavanie ľudských práv. Human Rights Watch tvrdí, že Belehrad naďalej nerešpektuje tribunál v Haagu a odmieta mu odovzdať archívne dokumenty. (reuters, tasr)
Martič: Nedal som rozkaz
HAAG - Bývalý predák chorvátskych Srbov Milan Martič (47) tvrdí, že v máji 1995 nedal rozkaz na raketový útok na Záhreb, ktorý si vyžiadal mnoho civilných obetí. Martič sa minulý týždeň dobrovoľne vydal Medzinárodnému trestnému tribunálu pre bývalú Juhosláviu (ICTY) v Haagu.
Bývalý predák takzvanej Republiky srbskej (RS) vo svojej výpovedi trval na tom, že je nevinný a že raketový útok bol namierený proti vojenským cieľom.
„Vyhlasujem, že nie som vinný,“ citovala agentúra Reuters bývalého prezidenta RS z rokov 1994 až 1995, keď sa včera prvý raz objavil pred tribunálom. (čtk)