Foto archív

Jej meno dodnes inšpiruje feministky i milovníkov záhad. Médiá ju svojho času milovali. Jej tvár poznal každý (a niektorí prisahali, že sa podobá na Charlesa Lindbergha, legendárneho mužského hrdinu počiatkov lietania). Pred 70 rokmi, 20. mája 1932 - presne päť rokov po Lindberghovi - preletela Amelia Earhartová ako prvá žena pilotka Atlantik.

Prišla na svet v roku 1897 v kansaskom Atchinsone, kde bol jej starý otec popredným občanom. S mladšou sestrou Muriel chodili do súkromných škôl. Jej otec sa pokúšal neúspešne viesť vlastnú právnickú firmu - nikdy nedosiahol postavenie svojho svokra.

Napokon prijal zamestnanie v inom meste a s manželkou nechali dcéry na čas starým rodičom. Rodina sa opäť spojila, ale Earhart začal piť a manželstvo sa rozpadlo. Matka s dcérami žila v Chicagu u priateľov a boli tam objektom klebiet i súcitu.

Za prvej svetovej vojny slúžila Amelia ako dobrovoľná sestra vo vojenskej nemocnici v kanadskom Toronte. Inklinovala k medicíne. Jej rodičia sa však náhle dali dohromady. Amelia sa rozhodla vrátiť za nimi, tentoraz do Kalifornie.

Práve tam sa v roku 1920 s otcom vybrala na letecké dni v Daugherty Field na Long Beach. Už na druhý deň si vyskúšala miesto spolujazdca v dvojmiestnom lietadle s otvoreným kokpitom. Leteli desať minút nad Los Angeles: „Okamžite, ako sme sa odlepili od zeme, vedela som, že musím lietať!“

Našla si leteckú inštruktorku, Anitu Snookovú. Mala niekoľko ľahších nehôd. Snooková, ale aj niekoľkí ďalší Ameliini súčasníci neskôr tvrdili, že nebola až takou dobrou pilotkou, ako sa tvrdilo. Od októbra 1922 začala pokúšať „ženské“ rekordy. Dosiahla napríklad výškový rekord 14-tisíc stôp. Predala však lietadlo, kúpila si auto a aj s matkou sa odsťahovala do Bostonu. Na jeseň 1925 nastúpila ako sociálna pracovníčka a súčasne získala členstvo v bostonskej pobočke Národnej leteckej asociácie.

Málo peňazí, ktoré mala, investovala do spoločnosti, ktorá mala postaviť letisko a obchodovať so strojmi Kinner. Súčasne začala v médiách propagovať lietanie, obzvlášť lietanie žien. Jej život navždy zmenil telefonát 27. apríla 1926. Kapitán H. H. Railey sa jej spýtal, či by nechcela byť prvou ženou, ktorá preletí Atlantik. Išlo o mediálnu akciu. Plán vymyslel newyorský vydavateľ George Putnam, obchodník, ktorý zásadným spôsobom vstúpil do Ameliinho života. Ameliu, ktorá vtedy ešte nemala potrebné skúsenosti, viezli vlastne ako pasažiera dvaja piloti - Wilmer Stultz a Louis Gordon. Ale mala oficiálny titul „veliteľ“ letu. Let sa vydaril. Noviny ospevovali len ju, „to dievča“, a skutočných pilotov si nevšímali. Pasažierke dokonca telegraficky gratuloval sám prezident. A jej meno zaistilo Putnamovým novinám vysoký predaj.

Cestovala a propagovala lietanie. Založila ženský pilotný klub, písala stĺpčeky do Cosmopolitanu, prednášala. Putnam vydal knihu o „jej“ lete cez Atlantik. Boli obchodnými partnermi a kamarátmi. V roku 1931 si Amelia rozvedeného Putnama vzala. A začala sa pripravovať na skutočný prelet Atlantiku.

Dvadsiateho mája 1932, presne päť rokov po Lindberghovi, vzlietla Amelia na upravenom stroji Lockheed Vega. Mala so sebou termosku s polievkou a rajčinovú šťavu. Nepila kávu ani čaj, ostrosť zmyslov si uchovávala šnupaním solí. Silný severák, ľadová zima a technické problémy spôsobili, že sa odklonila od zamýšľanej trasy. Po približne dvadsiatich hodinách letu núdzovo pristála na pasienku blízko írskeho Londonderry. „Vydesila som všetky kravy na okolí,“ poznamenala neskôr.

Bola prvou ženou, ktorá preletela Atlantik sama, a prvou, ktorá túto cestu absolvovala dvakrát.

O necelé tri roky preletela Pacifik - z Havajských ostrovov do Kalifornie. Na tejto trase prišlo o život už desať pilotov. Vzápätí oznámila, že chystá let okolo sveta.

Pioniersky let mala absolvovať so skúseným navigátorom Frederickom Noonanom. Hneď pri prvej etape sa im nevydaril štart a skončili na podvozku. Amelia zmenila trasu, let odložila o dva roky. „Mám pocit, že mi chýba už len jeden dobrý let a dúfam, že toto je on. V každom prípade, až toto skončím, chystám sa vzdať kaskadérskych diaľkových letov,“ povedala. Veľa nechýbalo - po prelete Ameriky, Afriky a Ázie mala pristáť v austrálskom Darwine. Druhého júla 1937 sa spojenie s lietadlom prerušilo. Stroj nikdy nenašli.

„Pochop, že si veľmi dobre uvedomujem riziko… Chcem to urobiť, pretože chcem. Ženy musia skúsiť robiť veci tak, ako to skúsili muži. Ak neuspejú, ich neúspech musí byť výzvou pre ostatné,“ písala Putnamovi z jedného medzipristátia.