Pakistanec Ghazanfar Baig sa pátravo pozerá na dlhú vyvýšeninu, ktorá v oblasti himalájskeho Vagahu oddeľuje Pakistan od Indie. Kedysi toto miesto sľubovalo zmier. V roku 1999 sem prišiel indický premiér Atal Bihárí Vádžpéjí, aby sa stretol s predsedom pakistanskej vlády Navázom Šarífom a spolu otvorili prvé autobusové spojenie medzi Indiou a Pakistanom. To bolo vtedy.
Dnes je Vagah frontovým stanovišťom v nebezpečnej kríze medzi susedmi, ktorí majú jadrové zbrane a dvakrát proti sebe bojovali o Kašmír. „Prišiel som sem, aby som zistil, aká je situácia,“ hovorí Baig. Býva v 40 kilometrov vzdialenom Láhaure. „Veci sa vyostrili preto, že Naí Dillí v sobotu vypovedalo pakistanského veľvyslanca. Dúfam, že to isté urobíme s ich veľvyslancom.“
Baig nevie, že India stiahla svojho vyslanca už v decembri po krvavom útoku na federálny parlament v Naí Dillí, pripisovanom islamským radikálom. India zo zodpovednosti obvinila Pakistan s tým, že podporil extrémistov peniazmi a zbraňami.
Najnovšie prestrelky na hranici sa začali po tom, ako 14. mája na tábor indickej armády v indickej časti Kašmíru zaútočili radikáli a zomrelo tam 34 osôb, väčšinou žien a detí indických vojakov. Odvtedy sa obe strany obviňujú z ostreľovania ťažkými delami. Pakistan uvádza, že evakuuje dediny na hranici. Obviazaní obyvatelia v nemocniciach sa sťažujú na delostreleckú paľbu. V opustených indických dedinách ležia zdochliny zvierat, ich pach sa mieša so zápachom streliva.
„Je to vojna,“ hovorí Bišamber Dass, jeden z 10-tisíc ľudí, ktorí cez víkend utiekli a útočisko našli v provizórnych táboroch. Na pakistanskej strane obyvatelia z okolia Vagahu vyjadrujú rovnaký pocit krivdy a obviňujú Indiu. „Prečo nás nemôžu nechať na pokoji?“ hovorí roľník Džavaid Ahmad. (čtk/ap)
