kožu. Dnes už je jasné, že žiadna Skylla ani Charybda neexistujú, ale starosti s cestovaním z Talianska na Sicíliu nevymizli. Cesty vedúce ku kalábrijskému prevozu sú neslávne známe krádežami áut a vysokou zločinnosťou. Trajekty dosluhujú a rozbúrené vody Mesinského prielivu príležitostne ešte nejakú tú loď zhltnú.
Všetky tieto problémy by chcela prekonať talianska vláda ambicióznym projektom mostu cez Mesinský prieliv, ktorý by sa mal stať novým zázrakom inžinierstva. Mamutia konštrukcia, vážiaca 54 630 ton, má preklenúť 3,3 kilometra vody. Most by tak prekonal doterajší dvojkilometrový rekord, ktorý drží japonský Akaši Kaikyo. Projekt mosta by tiež pomohol naplniť sľub talianskej vládnej koalície - a to zlepšiť životné podmienky v Kalábrii. Táto oblasť má z celého Talianska najvyššiu mieru nezamestnanosti, len málo priemyslu a bujnejúci organizovaný zločin.
Návrhári mostu vedia, že táto oblasť je náchylná na katastrofy. Most musia preto postaviť tak, aby vydržal zemetrasenie až do sily 7,1 stupňa Richterovej stupnice. Zároveň musí mať aerodynamické „vetrolamy“, ktoré mu umožnia vzdorovať vetru s rýchlosťou až 200 kilometrov za hodinu. Dve oceľové veže v tvare písmena I, každá 370 metrov vysoká, majú stáť na masívnych betónových základniach - hranoloch zapustených do kamenistého pobrežia. Samotnú diaľnicu budú držať štyri laná s hrúbkou 1,4 metra. Každé bude vyrobené z 88 prameňov galvanizovanej ocele.
Vláda dúfa, že sa jej prostredníctvom mosta podarí oživiť celú oblasť. Na trajekt z mesta Villa San Giovanni, ktorému cesta netrvá ani hodinu, sa čaká niekoľkonásobne dlhšiu dobu. Cestujúci si preto radšej vyberú desať hodín trvajúcu plavbu z Neapola.
Vláda chce investovať aj do cesty vedúcej do Villa San Giovanni, ktorá teraz patrí k najnebezpečnejším v krajine, aby kvalitou zodpovedala mostu s dvanástimi dopravnými prúdmi (čo je viac, než má ktorýkoľvek most na svete).
Podľa doterajšieho plánu má cez šesťprúdovú vozovku prejsť 9000 áut za hodinu. Vo dvoch prúdoch bude jazdiť 200 vlakov denne a zvyšné štyri budú vyčlenené na údržbu a mimoriadne udalosti.
Očakávalo sa, že miestni obyvatelia už teraz tancujú od radosti. Vzhľadom na to, že most cez Mesinský prieplav sa prvýkrát začal plánovať už v roku 1971, a potom nasledovali len ďalšie a ďalšie odklady, sú však Kalábrijčania aj Sicílčania zdržanliví. Na Sicílii sa už dokonca vžilo porekadlo: „Zaplatím ti, až bude stáť most.“ Obavy panujú aj z možných dopadov na životné prostredie - niekoľko rokov trvajúca výstavba by mohla ohroziť morský ekosystém a hluk bude plašiť vtáky i ďalšie živočíchy.
Po tom, čo minulý rok projekt v hodnote 5,7 miliardy dolárov podpísal parlamentný výbor ekonomického plánovania a schválil ho aj premiér, sa čaká na schválenie parlamentom. S výstavbou, ktorú zo 61 percent zaplatí talianska vláda a o zvyšok sa postarajú súkromní investori, by sa mohlo začať v roku 2004 a most by mohol stáť v roku 2010.
