Aj napriek tvrdému opatreniu Poliakov obchod s alkoholom na slovenskej strane neustal.

FOTO PRE SME – MILAN TALARČÍK

. Ostatní si môžu previezť desať pív, dva litre vína a pol litra pálenky a my nie,“ spravodlivo sa rozhorčí a vyberá peňaženku z vrecka. Predavačka stroho odvetí, že na vine nie sú naše, ale poľské úrady.

Tento typ dialógu sa stáva v dedinke na hranici celkom bežným. Od začiatku roka totiž platí, že občania poľských prihraničných obcí môžu denne cez hranicu previezť iba pol litra alkoholu na osobu. Je to jedno, či to bude „tvrdé“, víno alebo pivo. „Chápem, že sa miestni môžu cítiť voči ostatným Poliakom zo vzdialenejších častí diskriminovaní. Ale viacerí si našli cestičky, ako nariadenie obísť,“ hovorí Martina Pisarčíková, predavačka z obchodu s potravinami nachádzajúceho sa niekoľko metrov od štátnej hranice Slovenska s Poľskom.

Aj napriek tvrdému opatreniu obchod s alkoholom na slovenskej strane neustal. Predavačka tvrdí, že miestnych síce ubudlo, ale zato pribúda Poliakov z iných kútov. Tržby neklesli. „Začiatkom mája mali Poliaci viac dní voľna. Obchod som mala od rána plný. Niekoľko dní som mala otvorené i o deviatej večer,“ hovorí Pisarčíková.

Poliaci kupujú doslova všetko. Na dračku ide najmä fínska vodka. Neohrdnú ani slivovicou či whisky rôznych značiek. Obľube sa medzi Poliakmi teší slovenské pivo. Majitelia obchodov si mädlia ruky. Počty sú jednoduché. Na poľskej strane stojí sedmička vodky raz toľko ako u nás.

„Pred niekoľkými rokmi tu bol jeden jediný obchod s potravinami. Prejdite sa popri ceste a porátajte, koľko je ich tu teraz,“ odporúča šéf colníkov hraničného priechodu Peter Fabián.

V ťažkej ekonomickej situácii si Podtatranci aspoň takto zarábajú na živobytie. Podľa vedúceho colnej pobočky, už podľa typu a značky auta poznať, kto smeruje na Slovensko výhodne nakúpiť. „Najväčší nápor sa začína okolo dvanástej,“ hovorí Fabián.

Počas májových dní na hraničnom priechode vybavili vyše 20-tisíc ľudí. Čakacie lehoty sa pretiahli na štyri hodiny.

Prichádza skupina Poliakov na kedysi tradičnom vozidle, Fiate 126. Ihneď zaparkuje pred obchodom. „Prosím desať pív,“ odznie v obchode. „Fľaškové alebo v plechovkách? V plechovkách vám môžem predať celý kartón, dvanásť kusov,“ snaží sa kupujúceho presvedčiť predavačka. „A cez hranicu ma pustia? Viete, môžeme iba desať,“ váha Poliak, ale zoberie kartón. „Dajte mi ešte sedmičku vodky,“ rozhodne sa nakoniec návštevník Slovenska.

OLIVER ONDRÁŠ