Po septembrových voľbách sa do parlamentu možno prvýkrát v histórii Národnej rady dostane aj telesne postihnutý Peter Bódy. Na kandidátke SDKÚ mu patrí 16. miesto. Parlament je však plný bariér, ktoré ľuďom odkázaným na invalidný vozík pohyb po budove komplikujú.

Vedúci kancelárie Národnej rady Ladislav Dzúrik si problémy nepripúšťa. „Nemôže sa stať, aby niekto, kto bol zvolený za poslanca Národnej rady, nemohol vykonávať svoj mandát,“ ubezpečuje.

Vchod do budovy je bezbariérový. Poslanec teda po vystúpení z auta na priľahlom parkovisku nemusí prekonávať žiadne prekážky. Po vstupe do budovy bude jeho cesta viesť k výťahu v ľavej časti vestibulu, ktorým sa dostane na prvé poschodie, kde je rokovacia sála.

Práve tam naň však číhajú najväčšie nástrahy. K miestu za rečníckym pultom vedie jeden schod. Ďalšie schody vedú k miestam vyhradeným pre predsedu a podpredsedov Národnej rady SR a predsedov jednotlivých výborov.

Otázka, kde bude sedieť, vyvoláva vôbec najväčšiu polemiku. Tu prichádza do úvahy ako jediná možnosť zaujať miesto na kraji spodného radu. Dzúrik: „Zasadací poriadok je vecou dohody politických strán.“ Ako povedal, kancelária doň dosiaľ nezasahovala. „V princípe s tým nikdy neboli problémy.“

S úpravou miesta na sedenie či rečníckeho pultu si Dzúrik starosti nerobí. „To sú bezproblémové veci,“ tvrdí. Podľa neho možno výdavky pokryť z peňazí určených na prevádzku. Na otázku, či sa avizované úpravy uskutočnia už pred voľbami, odpovedá: „V žiadnom prípade ich nemožno robiť až po voľbách.“

Na prízemí a prvom poschodí sú aj zasadačky výborov. Prístup k nim je bezbariérový. Poslanec sa bez problémov dostane i k lekárovi či do ubytovne. Od návštevy bufetu a poslaneckej jedálne ho však delia tri schody. Ani toalety nezodpovedajú požiadavkám telesne postihnutých ľudí. Otázniky tiež vyvoláva návšteva balkóna, kde poslanci často prijímajú súkromné návštevy.

V prípade väčších zmien možno podľa Dzúrika osloviť architektonickú kanceláriu, ktorá má nad budovou parlamentu tzv. autorský dozor.