Aké dôležité sú pre Slovensko v roku 2002 vzťahy s Českou republikou?
„Je to rok integračný. Rozhoduje sa o NATO a predbežne už aj o Európskej únii a Česko má náskok. Je to však krajina, ktorá najviac fandí Slovensku a chce ho podporovať vo vlastnom záujme. Tie vzťahy sú najdôležitejšie v regióne.“
Čo urobili a neurobili premiéri Dzurinda a Zeman za štyri roky?
„Obom sa dá vyčítať mnohé, ale urobili niečo epochálne - dali definitívnu bodku za ťahanicami o majetkové vyrovnanie a za to si zasluhujú absolutórium. Aj pre prípadné konfrontačné vlády, ktoré by prišli po Dzurindovi, bude ťažké otvoriť otázku nejakých nedoplatkov nevyrovnaných českou stranou.“
Ktoré ďalšie rozhodnutia považujete za dôležité?
„Je to česká podpora Slovensku pri vstupe do NATO, čo sa prejavilo najmä na washingtonskom summite, kde sa Slovensko celkom nekriticky spoliehalo na celú Visegrádsku štvorku. Napríklad Poľsko sa o Slovensku vo Washingtone vôbec nezmienilo. Česko sa podieľalo aj na oživení Visegrádu.“
Myslíte, že premiéri, ktorí vzídu z tohtoročných volieb, budú rovnako ústretoví?
„Nevidím žiaden dôvod, aby sa Česko negatívne vyhraňovala voči Slovensku. To je proti záujmu českej zahraničnej a obchodnej politiky. V prípade Slovenska si myslím, že hneď, ako by sa dostala k moci konfrontačná vláda a ocitla by sa v problémoch, tak môže použiť Českú republiku ako hromozvod. Toto nebezpečenstvo je reálne.“
Aká je vaša predstava česko-slovenských vzťahov v najbližších rokoch?
„Kľúčom ku všetkému tentoraz nebude NATO, ale Európska únia. Samotné NATO nie je zárukou dobrých susedských vzťahov, ako sme videli v prípade Viktora Orbána. Maďarsko sa vstupom do NATO zaviazalo, že má vyriešené vzťahy so susedmi, ale napriek tomu otvorilo pol storočia staré kauzy. Podstatná je preto únia. Ak by sa v prvom kole rozširovania dostali obe krajiny do únie, tak to je to najlepšie, čo sa vo vzťahoch medzi Slovenskom a Českom môže stať. Ak by Slovensko z akýchkoľvek dôvodov vypadlo, tak na jednej strane by malo zástancu na integráciu do Európy, ale na druhej strane by to na Slovensku neúmerne zvýšilo animozitu voči Českej republike.“
Aký význam pripisujete vzájomnému bezplatnému štúdiu na vysokých školách?
„Vzťahy to ovplyvňuje v prospech Českej republiky. Na Slovensko príde z Česka študovať niekoľko sto študentov, kým naopak je to niekoľko tisíc. Je to jednoznačne zisk pre Českú republiku, pretože sa dá predpokladať, že značná časť slovenských študentov v Česku zostane.“
Dá sa povedať, že nadštandardnosť prináša viac výhod pre Českú republiku?
„Sú na to dôkazy. Vidíme okolo 40- až 50-tisíc slovenských robotníkov, ktorí pracujú v Česku za menej výhodných podmienok ako ich českí kolegovia. Vidíme tam päť- až šesťtisíc slovenských študentov. Je to jednoznačne výhoda pre Českú republiku.
MAREK CHORVATOVIČ
