a Štátneho pedagogického ústavu PAVOL ČERNEK. „Čo bude pre žiaka znamenať štvorka z angličtiny? Zamestnávateľ bude mať informáciu, na akej úrovni ovláda cudzí jazyk a vysoké školy budú mať objektívnu známku. Žiakovi neublížime, lebo aj na prijímačkách by dopadol zle.“
Hovoríte, že pri nových maturitách by žiaci mohli mať horšie známky ako teraz. Potvrdzujú to aj zistenia z predchádzajúcich Monitorov. Nie sú testy príliš ťažké?
„Učiteľom pri každom testovaní, predtým, než vedia výsledky svojich žiakov, dávame dotazník: je to tradičný príklad, ťažký, ľahký, myslíte si, že by tam ne/mal byť? Väčšinou sa zhodnú na tom, že úlohy sú v poriadku a testy nie sú ťažké, pokrývajú stredoškolské učivo. Minulý rok sme im dali aj otázku hranice úspešnosti - aký počet bodov je podľa nich potrebný, aby žiak zmaturoval. Keby sme zobrali ich latku, nedostane sa nad ňu asi 50 percent detí! Sami učitelia boli šokovaní nízkym bodovým ziskom svojich žiakov.“
Ak je to tak, že žiaci zle dopadajú, zvládajú testy len na 60-70 percent, neuvažujete o tom, že urobíte nové, ľahšie testy?
„Boli by sme nadšení, keby žiaci písali testy na 60-70 percent. Problém je v tom, že priemer býva aj pod 40 percent. A keď si uvedomíme, že časť otázok je s výberom odpovede, čiže tam môže byť náhodilosť správnej odpovede, je to zlé.“
Bude sa teda znižovať úroveň vedomostí?
„Nie, latka sa nebude znižovať. Učitelia, žiaci, rodičia a široká verejnosť si musia zvyknúť, že deti budú v priemere dostávať na maturite horšie hodnotenie. Aj to so sebou prináša zvýšenie objektivity a hodnovernosti maturity.“
To však znamená, že žiaci, ktorí budú prvýkrát maturovať po novom, sa budú báť, že dopadnú zle.
„Boja sa aj teraz. U mnohých žiakov sa stane, že dopadnú horšie. To však neznamená, že budú mať horšiu východiskovú pozíciu smerom k vysokým školám. Proste sme zvyknutí, že maturitné vysvedčenie vyzerá 1, 2, 2, 1 a nie 3, 4, 1, 3. Takisto sme zvyknutí, že žiak, čo má maturitné vysvedčenie 3, 4, 1, 2 je už nutne slabší.“
Nehrozí, že veľa žiakov nezmaturuje?
„Dá sa to očakávať, lebo žiaci, ktorí boli doteraz hodnotení neobjektívne, budú hodnotení objektívne, a teda môžu dostať horšie známky. Ale verejnosť by asi neprijala, keby zrazu v roku 2005 desať percent detí kvôli externému testu nezmaturovalo. Musí tu byť akési prechodné obdobie, v ktorom by sme tento nepríjemný účinok externej časti tlmili. Napríklad, že žiak nezmaturuje len vtedy, ak má hodnotenie školskej časti za 4 a z externej nezíska viac ako tretinu bodov. A takýchto detí bude málo, určite menej ako pol percenta.“
A časom?
„Ako si národ bude zvykať, latku budeme postupne zvyšovať. A možno to bude u nás tak ako vo Francúzsku, kde každoročne nezmaturuje asi 20 percent žiakov a všetci to berú ako niečo úplne normálne. Žiak mal proste problémy alebo mu predmet nejde.“
Ak niekto urobí test na 40 percent, vie sa, akú známku za to dostane?
„Vie aj nevie. Vieme, že sa nebude určovať výsledná známka. Na maturitnom vysvedčení bude mať trebárs slovenský jazyk tri kolónky s hodnotením. Externá časť - 38 percent. Písomná časť za tri. Ústna časť za jedna. A tým sa to končí, nebudeme sa hádať o výslednú známku. To necháme na odberateľoch. Jedna vysoká škola si možno povie - budeme brať do úvahy len externú časť, druhá možno uzná všetky hodnotenia a určí si váhu každého z nich.“
V minulom roku ste sa rozhodli robiť reopravu opravených testov. Prečo?
„Pri úlohách s krátkou odpoveďou sme chceli zistiť, ako často zlyhá opravujúci pre nepozornosť, zlé vyplnenie. Treba si uvedomiť, že aj keby nastala chyba v každom dvojstom príklade, pre daného jednotlivca to môže znamenať veľa. A keď zoberieme do úvahy, že test má okolo 50 úloh, každý štvrtý žiak by potom mohol reklamovať svoje hodnotenie a odvolal by sa. Tento problém musíme minimalizovať - napríklad, že každú úlohu opravia nezávisle dvaja ľudia.“
Ako je to s dlhými odpoveďami na tzv. otvorené úlohy?
„Tieto by chcelo mať v teste veľa ľudí. Museli sme si však overiť, ako dobre a jednoznačne vieme pripravovať pokyny pre opravujúcich a ako oni vedia podľa nich opravovať. Napríklad v cudzích jazykoch sa testuje aj písomný prejav. Žiak má napísať krátky list, ktorý možno v rámci hodnotenia ohodnotiť troma bodmi za originalitu. Ak sa presne nepopíše, čo originalita je, za čo dať 1 bod, za čo 2, 3, každý učiteľ môže žiakovi dať iný počet bodov.“
Učitelia teda neopravujú až tak dobre, ako by mali?
„Vynoril sa nám tu jeden fenomén. Každý učiteľ sa považuje za osobnosť a ťažko sa zmieruje s opravovaním podľa návodu, ktorý pripravil niekto iný, zvlášť, keď s ním nie je úplne stotožnený. Potom je náchylný reagovať asi takto: Aj keď v okienku je napísané, že za to nemá dostať žiaden bod, ja predsa vidím, že niečo vie - dám mu bod. A prísnejší učiteľ hodnotí zase inak - niečo urobil a tu píšu, že mu mám dať jeden bod, ale podľa mňa urobil málo, nedám mu žiadny. Keď sa pôjde naostro, musí niesť každý opravujúci svoju zodpovednosť. Tá sa musí stanoviť a ohodnotiť - vyšším postavením, peniazmi.“
Takže nakoniec je aj dobre, že sa nová maturita o rok odložila? Môžete ju vylepšiť.
„Nie, to vôbec nie je dobré. Nemusela sa odštartovať v celej šírke. Ale s niektorými predmetmi sa mohlo začať už v roku 2004. Napokon, v septembri idú voľby a nový minister, tak ako sa to väčšinou dialo doteraz, môže všetko začať odznova. Nový „malý školský zákon“ sa asi už nestihne, ani novela vyhlášky o ukončovaní stredoškolského vzdelávania sa nepripravuje. Hrozí, že koncepcia novej maturitnej skúšky skončí v niektorej zásuvke.“
