Ešte pred mesiacom sa zdalo, že práve privatizácia Západoslovenskej, Stredoslovenskej a Východoslovenskej energetiky prebehne na slovenské pomery netradične: ticho, nenápadne a veľmi efektívne. Splnili sa totiž hlavné zámery, s ktorými vláda privatizáciu spustila. Pre každý energetický podnik získala iného investora, každý investor je veľkým energetickým hráčom, a každý ponúkol slušnú cenu - takú, že prekonala očakávania privatizačných poradcov. Za všetky tri podniky by štát zinkasoval približne 25 miliárd korún. Napriek tomu rozhodnutie o privatizácii viazne.
Pred dvoma týždňami ho oddialilo politické veto KDH. Po týždni svoje výhrady stiahlo, ale s ďalšími výhradami zas vystúpila SDĽ. Pretože na rokovaní neboli prítomní podpredseda vlády pre ekonomiku ani minister hospodárstva, takže chýbali aj ich dva hlasy, premiér rokovanie o tomto bode prerušil. Politický význam privatizačného rozhodnutia sa tým zvyšuje. Práve o to ide predsedovi strany Smer.
Robert Fico pred prvou i druhou schôdzou vlády špeciálne upozornil na to, že mu na nesprivatizovaní troch distribučných energetických podnikov mimoriadne záleží. Dokonca až tak, že vyhlásil: Ak vláda Mikuláša Dzurindu prijme a zrealizuje privatizačné rozhodnutie o troch rozvodných podnikoch, strana Smer zas „prijme rozhodnutie nevstupovať so stranami, zodpovednými za tieto výpredaje a ožobráčenie Slovenska, do koaličných rozhovorov po nasledujúcich voľbách“.
Ficovo avízo, že Smer bude rokovať o koalícii aj s HZDS, ale nie so stranami, ktoré sprivatizovali energetiku, viac než hocičo iné odhaľuje, na čom Ficovi naozaj záleží.
