Vo finále sa Brazílčan Garrincha (v strede) márne snaží preniknúť cez Jána Popluhára (vľavo). Akciu sleduje Josef Masopust.
Československo odchádzalo na VII. majstrovstvá sveta skromne, akoby bez ambícií. Bola to súčasť stratégie trénera Rudolfa Vytlačila, lebo náš futbal v tom čase až taký nenápadný nebol. V roku 1960 sme si z I. ročníka Pohára národov vo Francúzsku (tento úvodný ročník celoeurópskej súťaže národných tímov uznali neskôr ako prvé kontinentálne majstrovstvá) priviezli bronz. Pražskú Duklu zaraďovali medzi najlepšiu klubovú pätorku sveta. Vojaci mali pritom vynikajúcu domácu konkurenciu. V roku 1959 získala titul bratislavská Červená hviezda, o rok Hradec Králové. Veľmi silný bol bratislavský Slovan. Z ťažkej kvalifikácie sme postúpili so Škótskom až v treťom stretnutí na neutrálnej bruselskej pôde 4:2 po predĺžení. Stále platilo, že nezáleží na výške skóre (v Bratislave sme vyhrali 4:0, v Glasgowe prehrali 2:3). Tiež sa ešte nemohlo vo futbale striedať.
Do Čile sa v tých časoch letelo štyridsať hodín, pre nás to bola absolútna exotika. Československo vyžrebovali do skupiny s Brazíliou, ktorá obhajovala titul, so slávnym Španielskom a Mexikom.
Senzácia so Španielmi
Úvod so Španielmi sme zvládli na jednotku. Tam bol základ neskoršieho úspechu. Real Madrid síce v roku 1962 zosadila z európskeho trónu lisabonská Benfica, ale základ „bieleho baletu“ zvukom mien stále vzbudzoval rešpekt. Útok Del Sol, Puskás, Martinez, Suarez, Gento, nám mal dať tri kusy. Nedal žiaden, naopak, Štibrányiho gól v 80. minúte znamenal naše senzačné víťazstvo. Po bezgólovej remíze s Brazíliou, kde naši uplatnili rozumnú taktiku držania lopty v strede poľa, už Československo postúpilo do štvrťfinále. Prehra s Mexikom 1:3 nemenila situáciu.
Čarujúci Schrojf
Štvrťfinálový súper z Maďarska patril v tých časoch medzi favoritov na celkové víťazstvo. V skupine vyhrali nad Anglickom 2:1, Bulharskom 6:1, remizovali s Argentínou 0:0. Keď dal v 14. minúte Grosicsovi gól Scherer z ČH Bratislava skákavou strelou z hranice šestnástky, rozpútal súper pred slovanistom Schrojfom peklo. Ten chytal svoj životný zápas, zachránil jednogólové víťazstvo. Legendárny maďarský rozhlasový reportér György Szepesi vtedy smutne hlásil: „Futbal je aj taktika.“
V semifinále hralo Československo už útočne. Juhoslovanov zlomil v závere dvoma gólmi náš kanonier Scherer - 3:1.
Vo finále 17. júna 1962 bola jednoznačným favoritom Brazília. Naši hrali v tom čase v rozostavení 4 - 2 - 4. Pluskal vypomáhal obrannej trojici Tichý, Popluhár, Novák. Z útoku sa vracal k tvorcovi Masopustovi Kvašňák.
Skvelý Masopust
Masopust, rodák zo Smiříc pri Moste (*9. 2. 1931), hral svoje päťdesiate stretnutie v reprezentačnom drese. V 15. minúte dal azda najbrazílskejší gól šampionátu. Hráč pražskej Dukly prevzal loptu v hĺbke poľa, prešiel viacerými Juhoameričanmi a zo siedmich metrov poslal chladnokrvne loptu vedľa Gilmara.
Československý klasický útočný záložník patril medzi svetové hviezdy. Ťažil z nenápadnej hry svojej „dvojičky“ Pluskala a jeho slalomy, ktoré neraz korunoval gólom, boli povestné. V roku 1962 ho vyhlásili za najlepšieho futbalistu Európy, ako prvého z východnej časti kontinentu. Teda podľa vtedajšieho delenia.
Smutný Schrojf
Brazílčania odpovedali tromi viac-menej lacnými gólmi. V 17. min Pelého náhradník Amarildo (kráľ futbalu pre zranenie nehral) chcel z ťažkého uhla centrovať. Takú situáciu čakal Schrojf. Brazílčan ale zle trafil a lopta dostala falš do bránky. V 68. min Amarildo skutočne centroval, Schrojf podbehol, Zito hlavou zvýšil. Potom ruský rozhodca Latyšev neodpískal jasnú jedenástku v náš prospech, keď Djalma Santos hral rukou po Jelínkovej strele. V 78. min nezachytil náš brankár oslepený slnkom dlhý odkop Djalmu Santosa a Vavá pohodlne skóroval.
Schrojf, hrdina predchádzajúcich stretnutí, bol smutným mužom finále. Brazília nebola ani tak lepšia, ako šťastnejšia. Schrojfa, Pluskala a Masopusta zaradili do All Stars šampionátu.
