ec mohol stať aj o čosi významnejšou postavou zápasu, keby v samom závere prvého polčasu premenil obrovskú šancu. Tatranci tak nevyužili možnosť odchádzať do kabín s jednogólovým náskokom a táto skutočnosť J. Šlahora isto mrzí ešte aj teraz. Bezprostredne po záverečnom hvizde rozhodcu Gádošiho sa cez médiá spoluhráčom za zahodenú tutovku doslova ospravedlnil a dodal: „Veľmi ma to mrzí, mohli sme sa dostať na koňa a pred druhým polčasom získať psychickú výhodu“. Bojovník v zeleno-bielom drese mal v stretnutí ešte jednu šancu, nepremenil ani tú. „Namiesto spomínaného ocenenia by som sa skôr označil za smoliara zápasu. A to nielen v tomto dueli. V ostatnom čase sa totiž na mňa lepí smola. Vzniknuté situácie sa snažím riešiť čo najjednoduchšie, veľmi túžim dávať góly, ale výsledok je práve opačný. To, že šance nepremením, potom zatieňuje výkon. Proti mojim bývalým spoluhráčom sa mi hralo dobre, nebyť nevýraznej koncovky, mohlo to byť v mojom podaní vydarené. Z vyhlásenia za najlepšieho hráča Tatrana tak nemám najlepší pocit“. Rovnako tak ani diváci v hľadisku. Dodali sme na záver rozhovoru a J. Šlahor súhlasí. „Interné problémy klubu by sa na ihrisko prenášať nemali. Tie nie sú v žiadnom prípade ospravedlnením pre náš výkon a výsledok.“