Ruský vojak prezerá balíčky s heroínom, ktoré zaistili jeho kolegovia v tadžickej dedine Moskovskyj, neďaleko hraníc s Afganistanom. FOTO – TASR/AP
Za celodennú cestu autobusom, s tromi kilogramami heroínu ukrytého v debničke s granátovými jablkami, dostal 200 dolárov. Dokázal si však dobre spočítať, že jeho „zamestnávateľ“ zarába prinajmenšom desaťkrát toľko, a rozhodol sa skúsiť to samostatne.
Spolu so susedom Mirzom prebrodili rieku Pjandž, ktorá je súčasne hranicou medzi oboma krajinami, a zamierili do najbližšej dediny. Tip na miestneho veliteľa vyšiel: práve on, tak ako väčšina dedinských komandantov v prihraničných oblastiach, skupuje vo vnútrozemí heroín a snaží sa organizovať jeho prepravu ďalej.
Predstava, že si jednoducho tovar vypožičajú na dlh a prinesú peniaze až potom, ako sa im podarí ho v Dušanbe výhodne predať, sa ukázala ako naivná. Afganci s tým mali zlé skúsenosti. Heroín ale potrebovali predať a boli si dobre vedomí toho, že sami ho do Tadžikistanu prepašovať nemôžu. Dohodli sa teda na riešení, v týchto prípadoch bežnom – Mirzo odíde s desiatimi kilogramami heroínu do Dušanbe a Bachrom zostane dobrovoľne v zajatí až dovtedy, než sa jeho spoločník vráti s peniazmi.
Plán však nevyšiel. Mirza chytili za riekou pohraničníci, heroín zabavili a on sám skončil vo väzení. Bachrom teraz čaká, čo s ním bude ďalej. Využívajú ho na tie najhoršie práce a nádej, že sa vráti späť do Tadžikistanu, nemá zatiaľ žiadnu. Výkupné v cene tovaru – 20-tisíc dolárov, za neho jeho rodina zaplatiť nemôže.
Z výplaty neprežijete
Podobných príbehov je v Tadžikistane možné nájsť stovky. Afganskí „komandri“ dokonca podnikajú výpravy za svojimi dlžníkmi za rieku a rukojemníkov berú násilím.
Hranica s Afganistanom je v súčasnosti jedným z najväčších drogových „koridorov“ na svete. Síce ju intenzívne strážia tadžickí i ruskí pohraničníci, ale členitý terén nahráva pašerákom. „Najhoršie je to v miestach, kde rieka preteká horami. Prestrelky s pašerákmi odtiaľ hlásia takmer denne,“ hovorí pohraničník Viktor Kolesnikov.
Podľa niektorých svedectiev sa na pašovaní drog podieľajú aj niektorí z pohraničníkov. „Na vlastné oči som videl dvoch ruských pohraničníkov na koňoch, bolo to v jednej dedine v Badachšáne, a tí ľudia vraj išli s miestnym veliteľom dojednávať nejaký obchod,“ hovorí Haidar, ktorý ako pracovník humanitárnej organizácie pracoval dlhší čas v blízkosti hraníc.
Ruskí pohraničníci zase často hovoria o úplatnosti svojich tadžických kolegov a hlavne miestnej polície.
„V Tadžikistane sa tým zaoberajú snáď všetci, stačí, keď sa pozriem po svojich príbuzných,“ hovorí P. z Dušanbe, ktorá nechce zverejniť svoje meno. „Jeden z bratrancov začal ešte za občianskej vojny, vtedy vozil tovar do Ruska a späť potom autá. Tie síce predával pod cenu, ale aj tak sa mu to vyplatilo. Dnes už má kuriérov, ktorí na neho pracujú. Iný známy prepašoval heroín linkou do Mníchova. Mal ho schovaný tak dôkladne, že nič neobjavili ani pri dôkladnej prehliadke na letisku. Domov priviezol dvestotisíc dolárov, zabalených v dvojitom dne tašky.“
Podľa nej je pašovanie drog z Afganistanu, ktoré cez Tadžikistan putujú hlavne do Ruska a odtiaľ potom ďalej do Európy, jedna z mála možností, ako si zarobiť na normálne živobytie. Priemerný plat v krajine je desať dolárov mesačne a bežným obchodovaním na bazáre sa nedá zarobiť o mnoho viac.
Čoraz viac a viac
„Len za minulý týždeň sme zabavili 57 kilogramov drog, z toho 54 kg heroínu,“ hovorí plukovník Alichon Rachmonov, ktorý na ministerstve vnútra vedie oddelenie boja proti narkomafiám. Najviac prípadov je v prihraničnej Chatlonskej oblasti a v Dušanbe.
Optimizmus z pádu talibanského režimu je podľa Rachmonova predčasný: príval drog do Tadžikistanu neslabne, ale v poslednom čase naopak zosilnel.
PRE SME – TOMÁŠ VLACH, Dušanbe
