Ako včera informovala americká televízna stanica NBC, Bush mal už 9. septembra, teda dva dni pred teroristickými útokmi na New York a Washington, na stole direktívu, ktorá obsahovala návrh vojny proti bin Ládinovej teroristickej sieti al-Káida.
Bush podľa zdrojov citovaných NBC nemal dosť času, aby „direktívu národnej bezpečnosti“ podrobne preštudoval a podpísal. O to viac mu ale pomohla, keď sa predstavitelia CIA i vojenskej spravodajskej služby pri Pentagone o pár dní neskôr rozhodovali, akú taktiku proti nekonvenčnému teroru zvoliť.
V mnohých smeroch sa vraj direktíva podobala na vojnové plány, ktoré Biely dom, CIA a Pentagon pripravili po 11. septembri. Bushovi teda stačilo pár dní starý dokument vytiahnuť zo zásuvky, zaktualizovať ho a odklepnúť. Tým pádom mohla americká armáda už o necelý mesiac, 8. októbra kotviť v Arabskom mori a na Afganistan poslať prvé lietadlá.
S odstupom času sa analytici zhodujú, že vojenské operácie v Afganistane boli naplánované dobre. A to aj napriek tomu, že zlikvidovať sa im podarilo iba Taliban. Al-Káida zostala.
Prvoradým cieľom americkej politiky po 11. septembri sa stal medzinárodný terorizmus, ktorý niekoľko mesiacov zosobňoval Usáma bin Ládin. A hoci jeho meno pozná každé dieťa, doteraz ho nedolapili. Rovnako iba sám všemohúci a pár vyvolených vedia, kde sa nachádza vodca Talibanu - mulláh Muhammad Umar. Ten dokonca pre včerajšie vydanie londýnskeho denníka vychádzajúceho v arabčine Ašark al-Awsat údajne povedal, že bin Ládin žije.
Dobre načasovaný výrok korešponduje s poslednými udalosťami v USA. Americkému prezidentovi totiž určite nepomôže pri obhajobe predseptembrových udalostí.
Americká akcia v Afganistane bola doteraz úspešná. Nie však vo všetkom. Kým je na slobode bin Ládin a množstvo jeho stúpencov vyznieva skôr ako remíza než víťazstvo. A to je to, čo nepriateľ potrebuje - neistotu z víťazstva.
JURAJ TOMAGA
