Stačí, aby sa v Bratislave stretlo viac hláv a hneď sa ozve zborový hokejový spev - Slovenskóóó, heja, heja, heja Slovensko. „My to už poznáme,“ odpovedá davu v Charlies pube PETR FIALA, spevák českej skupiny Mňága a Žďorp, ktorá v utorok oneskorene predstavila svoj posledný výberový album Best of - Jen pro vlastní potřebu. „Nebojte sa, aj vás to prejde,“ hovorí s typickým sarkazmom Fiala pobavenému bratislavskému publiku.

Podivné zvuky

Mňága a Žďorp je asi tou najzodpovednejšou skupinou v Čechách. Takmer každý rok vydá album, ide na turné, aby sa opäť vrátila do štúdia. Takto to funguje od jej prvého zlomového Made in Valmez (1991), podľa českých kritikov najlepšieho albumu deväťdesiatych rokov. Odvtedy Mňága nahrala ďalších deväť. Vyvíja sa popri tej rutine vaša hudba? „Ja mám pocit, že áno, ale ostatní nie,“ smeje sa Fiala v rozhovore pre SME.

V bratislavskom pube odzneli staré aj novšie pesničky, ale ich posledná výberovka by mohla byť akýmsi medzníkom v hudobnej dráhe. Pesničkárovi Fialovi totiž vŕtajú v hlave moderné technológie. „Snažím sa do hudby zabudovať loopy - veci, ktoré sa pravidelne opakujú. Jednoducho rôzne podivné zvuky,“ vysvetľuje frontman Mňágy.

Jej prvé nahrávky vznikli na kolene. Po trápení v štúdiách však Fiala chce, aby typický kryštalický zvuk Mňágy znel trochu inak. Veľa vecí sa naučil od Ivana Krála, českého emigranta, ktorý v čase tvrdého komunizmu hrával v Amerike s Patti Smithovou alebo Iggym Popom. Král produkoval piaty album Mňágy - Ryzí zlato. „Vysvetlil nám, že nie je žiadny problém nahrať v štúdiu pesničku. Treba len vyhodiť to, čo ti na nej prekáža, a nechať to, čo ťa na nej baví. Musíš sa pri hraní baviť, a nie si hovoriť, že by si sa mal trošku kontrolovať.“

Folk nezomiera

Petr Fiala stále neprepadá žiadnej nádeji, ako to spomínajú albumy Mňágy. Dnes však tvrdí, že sa priblížil na desať percent k tomu, čo chce povedať. Na jeho vrodený pesimizmus je to dosť veľký úspech.

Made in Valmez sa stále považuje za ich najlepší album. Ale Fiala na prvé obdobie skupiny spomína skôr s dešpektom. „Boli sme skupinou, ktorá dovtedy v živote nič nenahrala. Mali sme 50 pesničiek a vyhodili sme 35 zlých,“ spomína na debut zo začiatku deväťdesiatych rokov, ktorý by mohol byť aj zbierkou najväčších hitov. Zostalo 15 skladieb, ktoré Fiala a spol. nahrali v štýle Made in Czech - na české gitary, ktoré vyvolávajú na Fialovej tvári znechutený výraz.

Folk Is Not Dead, hlási nápis na ich poslednej výberovke. Považujú sa za nástupcov českých „folkáčov“? „Nie, robíme si žarty z hesiel, ktoré neplatia na nič - je to skôr odkaz na tradičné Punk‘s Not Dead. Keď to nenapadlo ‚folkáčom‘, musíme ich podporiť my,“ ironicky dodáva Fiala, obdivovateľ Vladimíra Mertu a Oldřicha Janotu.

Práve nedoceneného outsidera Janotu, ktorého pesničku I cesta může být cíl hráva Mňága na koncertoch, Fiala neúspešne presviedčal, aby znovu nahral niektoré zo svojich najlepších pesničiek. „Janota má skladby, ktoré by mali tvoriť základ českej kultúry. Namiesto toho je to Karel Gott. Janota skladal dobré popové piesne, ale on ich odhuhňal a zahral na falošnej gitare. On je taký tragéd a jogín.“

Ladí - neladí

Texty Petra Fialu majú často príbeh, podobne ako u jeho folkových vzorov. V pesničke Hledáme Slovo spieva textár Fiala neustále jeden verš. Kedy vie, že našiel to správne slovo? „Viem to, pretože nechcem, aby moje texty boli nejaká vata. Raz som v rýchlosti napchal do verša slovo kampaň. Keď som to púšťal kapele, povedal som im, že to tam nebude, a oni odpovedali: To sme veľmi radi!“

Spolu s Mišom Kaščákom moderuje hudobnú reláciu Českej televízie Ladí neladí, kde sa snaží zbaviť rockovú hudbu mýtov: „Hudba je aj práca. Keď na nej popracuješ, je ešte lepšia.“ Program je aj o konfrontácii českých a slovenských skupín. Podľa Kaščáka sú slovenské ľahkomyseľnejšie. „A české trudnomyseľnejšie,“ kontruje Petr Fiala. „Možno sú zodpovednejšie, ale majú ťažký zadok.“

Akoby sa vyplnilo to, čo prorokoval mystifikujúci dokument Mňága - Happy End režiséra Petra Zelenku o „ťažkom“ trápení členov skupiny za boľševika a neskôr v šoubiznise. Ľudia ich dnes na ulici zastavujú a ľutujú za ten „ťažký“ život, aký viedli, napríklad aj za to, že Fiala vo filme musel spievať prezlečený za ananás. A on ich v tom ešte podporuje.