PRAHA – „Keď sme preberali vládu, výkonnosť ekonomiky klesala. Teraz rastie. Životná úroveň klesala, teraz rastie. Nezamestnanosť rástla, teraz stagnuje. Kriminalita rástla, teraz klesá. Ja som si svoje odpracoval.“ To sú slová českého premiéra Miloša Zemana, ktorý sa tak lúči s politikou.
V rovnakom pochvalnom duchu napísala vláda ČR i hodnotiacu správu, ktorú predložila parlamentu. I keď Zemanov kabinet v úvode konštatuje, že sa snaží vyhnúť lacnej predvolebnej agitácii, text ničím iným nie je.
Prakticky žiadne kritické pasáže a programové body, ktoré vláda nesplnila, spomínajú ministri len všeobecne a okrajovo, alebo ich úplne ignorujú.
Jednou z priorít vlády bola investícia do vzdelania. Zeman sľub z roku 1998 podoprel i jasným číslom – v roku 2002 malo školstvo z rozpočtu dostávať 6 percent HDP. Výsledkom je číslo 4,6 percenta.
Vláda sa bráni po svojom – v správe šesť percent nespomína, ale upozorňuje, že sa jej podarilo výdaje na školstvo za minulé roky zvýšiť o 18 percent. Na otázku, prečo vláda neudržala v otázke školstva krok spolu s rastúcim HDP, každý z ministrov odpovedá, že „nikto nemohol taký rýchly rast predpokladať.“
S peniazmi aj foxteriér
Vláda sa radšej vyhýba i analýze týkajúcej sa sľubu vytvoriť štátny informačný systém. O tom, že ho nevytvorila, v hodnotiacej správe „taktne“ mlčí. Neslávne dopadla i akcia čisté ruky – jeden z hlavných sociálnodemokratických predvolebných trhákov. Vládna správa iba konštatuje, že v rámci polície a štátneho zastupiteľstva vznikli útvary na boj s korupciou.
Vláda sklamala v bytovej politike (Štátny fond rozvoja bývania síce existuje, ale na bytovej výstavbe sa to neprejavilo), kultúra sa vo vláde ČSSD stala „odstrčeným dievčaťom.“
Tieto prehry však premiéra rozhodne nemôžu trápiť – súdiac podľa jedného z jeho najznámejších bonmotov. „S dostatkom financií môže ministerstvo riadiť i cvičený foxteriér.“
Zemanove pravdy
Jedným z faux pas Zemanovej vlády je ministerstvo práce a sociálnych vecí. Vladimírovi Špidlovi sa nepodarila reforma dôchodkového systému, čo bol jeden z najdôležitejších bodov sociálnodemokratického programu. Kabinet však môže získavať body za nastolenie sociálneho mieru. Socialisti nezažili žiadne významnejšie štrajky. Ale Zemanova samochvála, že nezamestnanosť v porovnaní s obdobím pred rokom 1998 teraz stagnuje, nie je pravdivá. V čase, keď ČSSD preberala vládu, bola nezamestnanosť zhruba 6 percent, kým dnes je tesne pod deviatimi.
Výkonnosť ekonomiky však naozaj stúpa. Problém však je, že sa s rastom ekonomiky zvyšuje aj štátny, respektíve verejný dlh. Napríklad v tomto roku zadlží vláda ČSSD každého občana čiastkou 4600 korún. Verejný dlh ČR sa však zvyšuje raketovou rýchlosťou – vlani napríklad vyskočil na zhruba 430 miliárd korún. Tento trend kritizuje nielen česká opozícia a nezávislí ekonómovia, ale aj Medzinárodný menový fond. Ten kritizuje, že vláda nespravila potrebnú reformu verejných rozpočtov.
S čistým stolom
So sľubom lepších zajtrajškov nastúpil 22. júla 1998 do vlády tím devätnástich Zemanových „samovrahov“. Keď sa kabinet hrdo fotografoval pred vchodom do Strakovej akadémie, nikto netušil, že dni niektorých sú už zrátané. Postupne odpadla celá desiatka. (Z nich len ministra spravodlivosti Otakara Motejla a šéfa financií Pavla Mertlíka premiér nevyhodil). Niektoré z týchto Zemanových rozhodnutí sa dajú označiť ako múdre – napríklad keď z vlády vyprevadil podpredsedu pre zahraničnú politiku Egona Lánského, ktorého funkcia sa ukázala zbytočná. Rovnako opozícia ocenila, že bol z vlády „odídený“ minister pre miestny rozvoj Jaromír Císař, pretože sa vôbec neprejavoval. Nahradil ho však Petr Lachnit, ktorý kredit funkcie ministra rozhodne nezlepšil. Pre jeho zákulisné praktiky sa mu začalo hovoriť „minister pre osobný rozvoj“.
Hoci má vláda ČSSD na svojom konte mnoho škrabancov, súčasné preferencie predvolebných prieskumov hovoria v prospech sociálnych demokratov. Ich súčasný predseda Špidla vedie stranu do volieb s jasným cieľom – vyhrať. Predtým však chce ešte vypovedať Václavovi Klausovi opozičnú zmluvu, aby – ako sám hovorí – mali obidve strany čistý stôl. Klaus to považuje za populizmus. Špidla sa podľa ODS snaží pred voličmi zmazať skutočnosť, že sa v roku 1998 sociálni demokrati spolčili s občianskymi demokratmi.
Zatiaľ to však vyzerá, že českí voliči zmluvno-opozičné partnerstvo oboch strán považujú za irelevantné. Podľa prieskumov by Klausova ODS mohla v júni získať takmer 28 percent (v r. 1998 mala 27,7 percenta) a Špidlova ČSSD má šancu vybojovať 24 percent (do vlády nastúpila s 32 percentami).
Autor: RENATA KALENSKÁ Praha, Lidové noviny pre SME
