BRATISLAVA – Nejeden zákon na Slovensku sa rodí pod tlakom lobistov. Ukážkovým príkladom bolo vlaňajšie schvaľovanie zákona o zmluvnom poistení motorových vozidiel. Stačilo, aby sa počas schvaľovania pohyboval v kuloároch šéf najvplyvnejšej firmy a „zorientoval“ poslancov, ako majú hlasovať. Väčšina z nich pôvodne súhlasila s pozmeňujúcim návrhom, ktorý mal zrušiť zvýhodňujúcu okolnosť pre bývalú monopolnú poisťovňu. Po kuloárovej predpríprave zahlasovali inak. V neprospech ostatných subjektov na trhu.
Vo svete je lobizmus bežný. Je to dovolený spôsob ovplyvňovania tvorby zákonov, pretože je bez korupcie a pod verejnou kontrolou. Na Slovensku chápeme lobovanie skôr ako hľadanie výhod za protislužby a podplácanie. Aj podľa vicepremiéra vlády pre legislatívu Ľubomíra Fogaša mnohé návrhy v parlamente sledujú iné ciele než presnú úpravu právnych predpisov.
Fogaš tvrdí, že uňho zatiaľ nikto nechcel lobovať inak ako presviedčaním, ale vie, že sa to deje aj iným spôsobom. „V niektorých prípadoch sa dá prečítať, že predložené pozmeňovacie návrhy majú jasný účel získať výhody pre určité skupiny, a z toho určite môžu plynúť nejaké výhody pre tých, čo to presadzujú.“
Dostať do zákona svoj návrh je najjednoduchšie, keď ho dá poslanec na poslednú chvíľu. To sa predvčerom podarilo aj poslancom Rakúsovi a Šagátovi pri zákone o zriadení Slovenskej zdravotníckej akadémie. Rakús tým nadviazal na svoju aktivitu z nedávneho prijímania zákona o vysokých školách. Doň sa zase podarilo „zapasovať“ kontroverzný paragraf o zdravotníckych vysokých školách. Vtedy to síce vyvolalo poplach, ale napokon to poslanci vzhľadom na všeobecnú potrebnosť tohto zákona schválili aj s prilepeným paragrafom. Niektorí zrejme netušiac, že je to pôda pre budúcu akadémiu a možno aj pre monopol na tituly.
Ďalším problémom mnohých slovenských zákonov je aj to, že čím rýchlejšie sa prijímajú, tým sú nekvalitnejšie. Mnohé sú nedorobené, ťažko sa uvádzajú do praxe, treba ich hneď opravovať, lebo sú v nich rozpory.
