To si povedali autori projektu Moeses-car-sharing, ktorý sa začína presadzovať v belgických a ďalších európskych mestách.

Prinícp je nasledujúci: súkromný alebo štátny operátor si obstará viac áut, ktoré na základe telefonických rezervácií poskytuje platiacim členom vytvorenej siete užívateľov. Auto sa používa pomocou magnetickej karty, ktorá umožní zaslať každý mesiac členovi siete faktúru za služby, vysvetľuje denník La Libre Belgique.

Koľko to stojí? Podľa počtu a druhov áut k dispozícii predstavuje mesačný členský poplatok 3,3-6,6 eura (130-280 korún). K tomu sa pripočítava 0,12 až 0,35 eura (5 až 15 korún) za každý najazdený kilometer a 1,55 až 4,6 eura (65 až 190 korún) za každú hodinu používania auta. Člen siete musí tiež dopredu zložiť kauciu.

Cielom projektu je presvedčiť ľudí, ktorí používajú auto len príležitostne, aby si ho nekupovali. Doterajšie skúsenosti ukazujú, že jeden automobil v sieti car-sharing je schopný nahradiť päť až šesť áut občasných vodičov. Tým sa to rozhodne finančne vyplatí, tvrdia autori projektu. Pripustili, že skutočné rozšírenie podobných sietí si vyžaduje zmenu myslenia, teda čas.

V Belgicku sa projekt car-sharing už rozhodli zaviesť pre malé skupiny občanov mesta Namur, Dinant, Ottignies a Lutych. Okrem toho sa o ňom uvažuje aj v Gente a Bruseli. Origninálna a podľa všetkého perspektívna myšlienka sa už uchytila v päťdesiatke európskych miest, napríklad v Kolíne na Rýnom a La Rochelle. (čtk)