Druhá svetová vojna prerušila konanie futbalových šampionátov na dvanásť rokov. Štvrtý diel sa uskutočnil až v roku 1950 a na počesť 25-ročného predsedania Julesa Rimeta v Medzinárodnej futbalovej federácii (FIFA) na kongrese v Luxemburgu zmenili názov podujatia zo Svetového pohára na Pohár Jula Rimeta.

Vojnou zničené európske krajiny neboli schopné zorganizovať futbalový sviatok, a tak boli najvážnejšími kandidátmi krajiny Južnej Ameriky, kontinentu, kde boli povojnové škody minimálne. Boj medzi Brazíliou a Argentínou napokon rozhodol brazílsky sľub vybudovať mamutí štadión s kapacitou 200 000 divákov. Slávnu Maracanu začali v Riu de Janeiro stavať v roku 1948 a dokončievali ju v deň posledného súboja MS.

Československo tentoraz chýbalo, náš futbal prežíval výkonnostnú i organizačnú krízu, a tak sa na šampionát vôbec neprihlásil. V Brazílii sa napokon zišlo 13 tímov, ktoré rozdelili do štyroch skupín, z ktorých vždy víťaz postupoval do finálovej, kde sa hralo opäť každý s každým.

„Len dva národy na svete nevedia hrať futbal – Eskimáci a Severoameričania,“ tvrdili ironicky anglické denníky pred úvodným súbojom s USA, no ich miláčikovia šokujúco súperovi podľahli 0:1 a napokon z druhej skupiny vôbec nepostúpili. Prehrali totiž aj rozhodujúci súboj so Španielmi a šli domov.

V prvej skupine si postup vybojovali Brazílčania, no remízou so Švajčiarskom (2:2) vytrápili nervy fanúšikov a organizátorov. Tí im v úvodnom súboji s Mexikom (4:0) pripravili neopísateľnú atmosféru. Ich príchod na trávnik vítalo 21 delových sálv, ohňostroje, do vzduchu leteli stovky balónikov a 5000 poštových holubov.

Z tretej skupiny postupovali Švédi, ktorí si dokázali poradiť s Talianskom (3:2), zo štvrtej Uruguaj, ktorý mal za súpera len slabučkú Bolíviu (8:0). Vo finálovej nik nepochyboval o premiérovom titule Brazílie. Po debakli Švédom (7:1) zverenci fúzatého a temperamentného Flavia Costu zdolali aj Španielov hladko 6:1 a zostával súboj s Uruguajom, ktorému len výhra nad kanárikmi mohla priniesť titul. Favorit začal posledný súboj drvivým náporom, obranu Uruguaja však zlomil až po prestávke gólom Friacu. Potom sa však Brazílčania v obave o výsledok stiahli do obrany a súper gólmi Schiaffina v 65 min. a Ghiggiu v 79. min obrátil výsledok. Na Maracanou zavládlo hrobové ticho – titul nečakane putoval do Uruguaja.