Rodičom, ktorí chcú cítiť svoje ešte nenarodené dieťa, by mohol pomôcť prístroj, ktorý dokáže simulovať dotyky. Vyvinula ho istá americká firma, ktorá pri ňom využíva kombináciu nového softvéru a ultrazvuku. Rodič tak môže vidieť, ako dieťa približne vyzerá. Dotyková technológia môže napríklad monitorovať aj vývoj plodu. Ak má dieťa istú anomáliu, rodičia to môžu skoro zistiť. Autori prístroja vidia využitie aj v iných oblastiach medicíny. Ide napríklad o nádorové ochorenia. Najviac ho ale určite ocenia chirurgovia. Pre nich je hmat jedným z najdôležitejších zmyslov.
FOTO - REUTERS
Dievčenská tvár na obrazovke je usmiata, aspoň na prvý pohľad. Oči však žmúria - že by to bol náznak trápenia? Javier Mollevan hľadá odpoveď opäť v počítači, niekde medzi informáciami, ktoré porovnávajú tisícky tvári, aby vystopovali spoločné rysy spôsobov, prejavujúcich radosť, zlosť, strach, únavu, odovzdanosť, pohŕdanie a napríklad i začínajúcu schizofréniu.
Mollevan a jeho výskumný tím preštudoval stotisíc tvárí, ktoré uložil do počítačovej databanky. Pomocou špeciálnych programov ich analyzuje, aby získal vzorce ľudských emócií. Koľko pohybov už vie stroj rozlíšiť, nie je známe. Je ale zrejmé, že zachytí i jemné sťahy tvárových svalov a prchavé pohnutie očí. Desať rokov starý obor „počítačovej detekcie pocitov“ dostal impulz v poslednej dobe s rozvojom počítačovej rýchlosti a pamäte schopných uskladňovať obrovské množstvá údajov.
Ide pritom aj o mnohomiliardový trh možností, ktoré otvára použitie počítačov v psychológii, obchode, marketingu alebo aj ako policajný detektor lži. Po teroristických útokoch z minuloročného 11. septembra majú byť na amerických letiskách inštalované detektory tvárí na odhalenie podozrivých osôb. To je štatistický postup rozpoznávania, ale už veľmi presný. Navzdory falošným fúzom a parochniam nemožno tvár, ako tvrdia znalci, sfalšovať tak ľahko ako pas. Podobné je to vraj s emóciami.
Terry Sejnowski, riaditeľ ústavu pre počítačovú neurológiu na Kalifornskej univerzite v San Diegu, s výskumom pred desiatimi rokmi začínal. Vtedy ho ohromil počítačový program na rozlišovanie mužských a ženských tvárí zbavených všetkých druhotných pohlavných znakov a make-upu. V súťaži s ľuďmi sa počítač ukázal ako omnoho lepší znalec, kto je muž a kto žena. Spolu s Movellanom Sejnowski vytvára digitálnu príručku ľudských emócií. „Katalóg toho, ako ľudia reagujú na okolitý svet,“ poznamenáva. Základom rozpoznávacej techniky je kódovací systém vyvinutý v sedemdesiatych rokoch psychológom Paulom Ekmanom, ktorý roztriedil pohyby tvárových svalov do 44 základných „akčných prvkov,“ akýchsi písmen emočnej abecedy ľudskej tváre. Ich kombináciou vznikajú desiatky variácií rôznych emócií, ktoré sú obdivuhodne spoločné pre väčšinu ľudstva. Movellan používa software so zapracovanými „akčnými jednotkami“ na porovnanie tisícov tvárí a ich výraz potom zovšeobecňuje. Jeffrey Cohn, psychológ z Pittsburghskej univerzity tvrdí, že jeden z jeho výskumných pracovníkov používa počítačové obrazy tváre na zisťovanie ranných príznakov schizofrénie. S prispením počítača objavil, že normálni ľudia zdvíhajú obočie ako výraz prekvapenia alebo príjemného potešenia, schizofrenici ho zdvíhajú úplne náhodne bez súvislosti s akýmkoľvek vnútorným pocitom.
VLASTIMIL MILÝ, čtk
