FOTO - REUTERS

Tí, čo navštívili múzeum revolúcie v Havane, vedia, že na zoznam amerických prezidentov vedľa Jimmyho Cartera niekto veľkými písmenami napísal „kretén“. K podobným prezývkam sa svojou politikou dopracovali aj iní americkí prezidenti. Iba Carter sa ale odvážil do Havany prísť. Z „kreténa“ sa premenil na politika, ktorého kubánsky prezident Fidel Castro označil za „dobrého a odvážneho chlapíka“.

Castro tak svojho hosťa oslovil ešte pred tým, ako predvčerom vystúpil v priamom televíznom prenose na pôde univerzity v Havane. Carter tam otvorene Castra vyzval, aby zreformoval svoj systém, zorganizoval slobodné voľby a pustil na slobodu všetkých disidentov. „Kuba má socialistickú vládu, ktorá neumožňuje svojim ľuďom zorganizovať žiadny druh opozičného hnutia,“ povedal Carter.

Dodal ale, že kubánska Ústava občanom umožňuje uskutočniť referendum o vnútorných reformách. Ide o výrok, ktorý je jasne adresovaný autorom tzv. Projektu Varela. Petíciu k projektu podpísalo 11-tisíc Kubáncov, ktorí žiadajú vypísanie referenda. V ňom by sa mal národ vysloviť za slobodné voľby a iné základné ľudské práva.

Castro, ktorý inak po takomto výroku z amerických úst zvykol opustiť miestnosť a pozatvárať ešte viac odporcov režimu, predvčerom iba sedel a počúval. Nemal dôvod vybuchnúť. Carter totiž v tom istom príhovore apeloval na americký Kongres, aby zrušil obchodné embargo, ktoré na Kubu pred 40 rokmi uvalil jeho predchodca John Kennedy.

Ďalším dôvodom nevídane pokojnej Castrovej tváre môže byť i to, že americký exprezident otvorene odsúdil výroky administratívy súčasného prezidenta Georgea Busha, podľa ktorých Kuba patrí do skupiny tzv. osi zla. Tá predstavuje najväčších nepriateľov Ameriky. Kubánci vraj podľa Bushových ľudí vyrábajú biologické zbrane, ktoré končia v rukách teroristov. Carter označil tento výrok za nezmysel, čo bol azda najväčší úspech Castrových politických ťahov v tomto roku, keďže vzápätí existenciu dôkazov o vývoji biologických zbraní na Kube zaprel aj americký šéf diplomacie Colin Powell.

Carter teda po svojej návšteve na Kube splnil požiadavky kubánskych emigrantov na Kube, ktorí ho pred odletom spoločne s Bielym domom vyzvali, aby zasiahol v prospech ľudských práv. Bývalý prezident si svoju povinnosť splnil tým, že sa stretol s poprednými kubánskymi disidentmi - jedným z autorov Projektu Varela - Oswaldom Payáom a kubánskym „Havlom“ - Elizardom Sánchezom.

Práve Sánchez neskôr v rozhovore pre floridský denník El Nuevo Herald povedal, že je prekvapený ústretovosťou, ktorú Castro prejavil voči Carterovi. „Možno ide o akúsi historickú nápravu, pretože žiadneho amerického prezidenta Castro slovne neprefackal tak, ako Cartera v roku 1980.“

Vtedy svet sledoval krízu Mariel, keď revolucionári na karibskom ostrove vyrábali plagáty, na ktorých sa Carter prvýkrát objavil ako „kretén“. Ich dôvod bol jednoduchý. Carter si dovolil povedať, že Amerika s „otvorenou náručou uvíta každého Kubánca“. O niekoľko dní mala americká pobrežná hliadka čo robiť, aby stihla prijímať všetkých emigrácie chtivých plavcov.

V nevídanom príhovore, ktorý Carterovi tento týždeň poskytla kubánska diktatúra úzkej skupiny proletariátu, tak americký exprezident odsúdil embargo, podporil politické zmeny na ostrove a vyzval predstaviteľov oboch krajín, aby postavili mosty zmierenia. A ako reagoval Biely dom? Nijako.

Bush vyhlásil, že Carterova návšteva neovplyvní americkú politiku voči Kube. Prezident sa pri tomto výroku riadil tým, že ešte bude potrebovať hlasy kubánskych voličov na Floride. Hovoril by však možno inak, keby vypočul hlasy kubánskeho disentu, ktorý sa už desať rokov dovoláva zrušenia embarga tvrdiac, že po jeho zrušení sa Castrov režim nemá o čo ideologicky oprieť. A keby si pozrel anketu televíznej stanice CNN, podľa ktorej si väčšina Američanov (nie floridských Kubáncov) žiada zmenu vzťahov voči Kube.

JURAJ TOMAGA