Jeho cieľom bolo takisto zistiť, v ktorom veku sa začína s výučbou prvého cudzieho jazyka. Výsledky ukázali, že štúdium prvého cudzieho jazyka sa začína vo veku 6 až 12 rokov. Ide o základný stupeň škôl, výnimkou je jedine Írsko, kde sa deti učia írštinu a angličtinu, avšak nepovažujú sa za cudzie jazyky. V rámci Európy v tomto smere existujú značné rozdiely. Najmenšie deti začínajú s cudzím jazykom v Luxembursku vo veku 6 rokov, skôr sa k cudzej reči nedostanú žiaci vo Francúzsku a vo Veľkej Británii (11 rokov) a vo flámsky hovoriacej časti Belgicka (12 rokov). Mimo Európskej únie sa štúdium cudzieho jazyka začína najskôr v Nórsku a na Malte vo veku 6 rokov, najneskôr je to na Islande, Bulharsku, Poľsku a Slovinsku od 11 rokov.

Vek, kedy sa začína s výučbou prvého cudzieho jazyka:

Belgicko (fr.) 10
Belgicko(hol.) 12
Dánsko 10
Nemecko 10
Grécko 9
Španielsko 8
Francúzsko 11
Írsko -
Taliansko 8
Luxembursko 6
Rakúsko 8
Portugalsko 10
Fínsko 7 - 9
Švédsko 7 - 10
Veľká Británia 11
Kandidátske krajiny
Bulharsko 11
Cyprus 9
Česko 9
Maďarsko 10
Lotyšsko 9
Litva 9
Malta 6
Poľsko 11
Rumunsko 9
Slovinsko 11
Slovensko 10
* vo Fínsku a Švédsku si školy sami určujú, kedy začínajú s výučbou cudzieho jazyka.

Zatiaľ čo je na základných školách v rámci Európskej únie nesúlad v tom, kedy sa začína výučba cudzieho jazyka, na nižších stredných školách je to však už štandardom. Priemerný počet cudzích jazykov vyučovaných na tomto stupni bolo v roku 1998/99 1,3 jazyka na jedného študenta, v porovnaní so základnými školami, kde to bola hodnota 0,5 a 1,5 na vyšších stupňoch stredných škôl.

Spomedzi jazykov učených na stredných školách, sa angličtina objavuje najčastejšie. Angličtinu študovalo 93 percent žiakov na nižších stredných školách. Hodnota bola nad 90 percent vo všetkých krajinách EÚ a EFTA, s výnimkou francúzsky a flámsky hovoriacej časti Belgicka, kde sa to bolo 39, resp. 49 %, v Luxembursku (53 %) a Taliansku (81 %). Zameranie na angličtinu je o niečo menšie v kandidátskych krajinách. Ak vylúčime Cyprus a Maltu, kde sa angličtina učí na každom stupni škôl, rozdiely medzi žiakmi študujúcimi angličtinu na vyššej strednej škole sa pohybujú od 33 % v Maďarsku a 84 % v Estónsku.

Francúzštinu a nemčinu študuje 33 % a 13 % žiakov na nižších stredných školách v európskej pätnástke v porovnaní s 28 % a 20 % na vyšších školách. Francúzština sa učí predovšetkým vo flámsky hovoriacej časti Belgicka a v Luxembursku (9 %), Grécku (81 %) a Írsku (75 %) a limitovane v Rakúsku (4 %), Dánsku (5 %) a Fínsku (9 %). Nemčina sa študuje hlavne v Luxembursku (96 %) a Dánsku (60 %) a najmenej vo francúzsky hovoriacej časti Belgicka, Španielsku a Taliansku (2 %).

V kandidátskych krajinách je štúdium francúzštiny spoločná pre vyšší stupeň stredných škôl na Cypre (100 %) a Rumunsku (80 %), ale je limitovaná v ostatných krajinách. Nemčina sa na druhej strane študuje oveľa viac v kandidátskych krajinách než v krajinách Európskej únie, s výnimkou Malty a Rumunska. A napokon, hoci veľmi málo žiakov študuje ruštinu v EÚ, percento je oveľa vyššie v kandidátskych krajinách, predovšetkým v Bulharsku, Estónsku, Lotyšsku, Litve a Poľsku.