ových útrob a zvyšní ľudia vystupujú. „Ty hajzel!“ stihne za jedným zakričať potetovaný chlap.

Tesne pred konečnou vystúpia takmer všetci, ďalej je už len výpadovka a na nej postávajú prostitútky. Z buriny trčí moderný kostol. „Tam ja nemusím,“ hovorí chalan menom DANO a vedie nás do malého baru. Priamo v Petržalke. Chalani si z miesta, kde žije novodobý protest proti tejto spoločnosti, urobili 5ržalku. Dano je raper zo spolku, ktorý si hovorí Názov stavby (čítaj enes, hej?!) a združuje kapely Lúza (Dano a Sliper a DJ R.o.b.o.) a Drvivá menšina (Šegi100, Dena, Bacil). Patria k tým známejším, spolu s Krakallou alebo Kontrafaktom.

Lyrikou proti spoločnosti

Do značkovo béžova oblečený MC (na koncertoch rapuje do mikrofónu) vysvetľuje, že niekedy chodil v nohaviciach za desať korún, ale keď sa môže obliecť lepšie? Hip-hop je underground, ale nie ten v starých svetroch z dedovej skrine. Spoločnosť aspoň neznemožňuje nosiť značkové oblečenie.

Tento prúd, ktorý vznikol v Amerike ako protest utláčaných černochov, sám seba v slovenských pomeroch označuje ako protest proti spoločnosti lyrikou.

Chalani rapujú od roku 1996 na všetkých dôležitých akciách, ktoré na Slovensku boli: V-nyl, Zvuk ulice, či Podzemie. „Zatiaľ sme vydali neoficiálny album, ktorý distribuujeme cez internet, alebo po skateshopoch,“ hovorí Dano. Underground, akým bol spočiatku hip-hop, sa tlačí na povrch, kde striehnu veľké vydavateľstvá, ktoré zatiaľ neboli ochotné vydať im CD. Chalani sú aj tak opatrní. Zo začiatku nahrávali po bytoch, z veže na kazetu, skrečovaním ničili staré platne a recitovali o díleroch, každodennom sku…nom živote a polícii. Veľký vydavateľ by vypípal každé škaredšie slovo. Alebo niečo horšie: „V jednom vydavateľstve nám povedali, že chcú niečo medzi Iné kafe a neviem čím,“ smeje sa Dano. „Určite nič nevydáme s tým, že by to malo ísť na úkor slobody našej tvorby. Keď nám do toho bude niekto rýpať, môžeme ho poslať… Žebrákov už je tu dosť.“

Prvý oficiálny album teda vydávajú na jeseň cez českú firmu Tripmag (vydavateľ časopisu o klubovej scéne - pozn. red.) „s tým, že nám zabezpečia distribúciu, reklamu a výrobu, my len dodáme master a obal.“

Hudba z bežného života

Problém by vraj nemal byť v ničom: „Keď to chcú v rádiách vypípať, nech to vypípajú a hrajú takto. Jedno slovenské rádio hralo naše pesničky pred desiatou a bez cenzúry. Nik sa nesťažoval. Ide o to, že v médiách sú natlačené kapely z veľkých firiem.“ Bodaj by nie, keď ich pesničky sa vznášajú ďaleko od nejakého sídliska a jeho obyvateľov sfetovaných každodenným stereotypom, v ktorom nehrozí zmena. Títo ľudia nepotrebujú ešte aj z rádia počúvať o tom, čo práve žijú.

„Vnímajúci bývali chlapci všeobecne poslušne pekne, vnímali to, čo je všeobecne pekné / no potom ich začala zvedavosť do ulíc ťahať „dosť“ spoznávať kultúry aj ľudskú k…tnosť, kamarátskosť aj nepriateľskosť, nevšímavosť skutočnosť,“ rapujú MCs. Kto potrebuje počúvať výčitky, že sa tu mladému nepáči?

Nadávky v textoch hip-hoperov nie sú samoúčelné, aj keď začiatočníci ich tam natlačia za každé druhé slovo, a tí renomovaní zistia, že sa dá aj bez nich. „Máme texty s nadávkami, aj bez. Ide o to, či sa tam hodia, nasilu ich nikde tlačiť nebudem. Ja tak rozprávam a nemám sa za čo hanbiť. Tí všetci, čo im to prekáža, možno v bežnom živote sami nadávajú. Hip-hop je hudba z bežného života,“ hovorí Dano.

Komunita ľudí, ktorá robí hip-hop, má rovnaké zloženie, či žije na predmestí LA, či v 5ržalke, alebo v Prešove na Obrancov mieru. K tejto hudbe patrí grafitti, b-boys, čiže tanečníci break dance, MC - interpreti, ktorí namiesto spevu chŕlia prúd rýmov a DJ, ktorý hrá na gramofónoch. Väčšinou si hip-hoperi všade na svete zakladajú na rodnej reči, inak by im domáce publikum nemuselo rozumieť. Je to zvláštny prejav národniarstva, úplne iný ako presadzujú politici alebo skíni. „Náš DJ používa sample zo starých vecí alebo novovytvorené. Snažíme sa používať slovenskú hudbu, slovenských skladateľov, samplovať napríklad zvuky fujár a pridržiavať sa slovenských koreňov. Som hrdý na to, že som Slovák a nemienim sa hrať na černocha,“ hovorí MC. Po slovensky rapujú takmer všetko okrem pár univerzálnych termínov: lámavý tanec, gramofonisti alebo úderová škatuľa by zneli divne.

Rešpekt vyvoleným

„Rap je vyjadrenie subjektívneho názoru. Ak má raper názory, s ktorými sa ľudia stotožnia a tvorba je kvalitná, dobre zarýmovaná a má vychytaný flow (tok slov) a originálne štylistické doplnky, vtedy od ľudí dostane rešpekt.“

Pojem rešpekt používaný v hip-hope je v hlave laika ľahko zameniteľný s toleranciou. Omyl. Raperské slovo „respect“ smerom k hip-hoperovi je vyjadrením úcty. „Rešpekt si zaslúži ten, koho umenie uzná veľa ľudí, kto niečo nové priniesol. Lenže tu sú aj ľudia nevďační a keď sa niekto začne vymykať z najspodnejšieho undergroundu, zanevrú a začnú ho odpaľovať. Potom vznikajú uzavreté kruhy. Raperi trebárs zhadzujú ľudí, ktorí sú im smiešni, ktorých nerešpektujú. Ten, kto nemá rád mňa, nech nečaká, že budem mať rád ja jeho.“

Napriek tomu na webovej stránke hip-hop.sk stojí hneď v úvode výzva: Zjednoťme slovenskú scénu. Kto si prezrie internet, s údivom zistí, že hip-hoperi fungujú v každom slovenskom meste, aj vo Veľkých Levároch, Michalovciach, Galante, Seredi, Bardejove, aj v Snine. Nerovnaké názory alebo zosmiešňovanie iných hip-hoperov v textoch sa však nemusia končiť fyzickou bitkou. „Na koncerte si napríklad dajú dvaja súperi freestylový battle (improvizované rýmovanie z hlavy) a publikum už posúdi, kto je lepší.“

Vyobliekaní machri s komunitou za chrbtom alebo grázlici, ktorých nechcú v kluboch, lebo fixou popíšu všetky steny, deti z nešťastných sídliskových rodín, ktoré sa s tým nechcú zmieriť či pubertálny ošiaľ, ktorý prejde. Hip-hop. „Ten originálny by mal mať svoje korene na ulici,“ hovorí Dano, MC Lúzy.