Ruské ministerstvo varuje: lieky, ktoré sa predávajú v miestnych lekárňach, sú falošné. Rulid, aspirín a dokonca i viagra sú len niektoré názvy prostriedkov, ktorým nemožno veriť. Ich balenie sa nijako nelíši od originálu. Obsah je však buď neúčinný, alebo aj zdraviu škodlivý.
Falošné lieky sa v Rusku uchytili zhruba pred piatimi rokmi. Vie o tom ministerstvo zdravotníctva, ministerstvo vnútra i prokuratúra. Väčšina falošných liekov sa vyrába vo veľkých farmaceutických továrňach. Nikto ich za to netrestá. Zatiaľ sa nikomu nepodarilo dokázať, že falošný preparát spôsobil pacientovi zdravotné problémy.
Spoznať falošný liek vizuálne je nemožné. Hoci seriózne spoločnosti sa usilujú chrániť svoje výrobky zvláštnymi znakmi, výrobcovia nepravých liekov ich vedia dokonale falzifikovať. Jediný rozdiel je v tom, že falošný liek je lacnejší ako pravý. Ale nemusí to byť pravidlom.
Farmaceutickým kráľom je v Rusku miliardár, výrobca vodky a liekov, poslanec Vladimir Bryncalov. Je aj najznámejším producentom liekov, ktorého oficiálni činitelia obviňujú z produkovania falzifikátov. Ministerstvo zdravotníctva tvrdí, že jeho podnik produkuje mnoho falošných liekov vrátane antibiotík a inzulínu. Podľa zákona mu však nemôžu ani odobrať licenciu. Najhoršie sú na tom diabetici. Až do minulého roku Rusko nakupovalo všetok inzulín v zahraničí: v Dánsku, Nemecku a USA. Na jeho nákup štát venuje ročne od 100-tisíc do 600-tisíc dolárov. Dokonca ani špecialisti nemôžu odhadnúť presné výdavky, lebo inzulín je vraj doslova zlatou baňou pre zdravotníckych úradníkov. „Ľudia, ktorí rozhodujú o tom, u ktorej zahraničnej firmy liek nakupovať, chodia v autách najnovších modelov. Ich oficiálne platy sú pritom žalostné,“ hovorí vedec-biofyzik, ktorý v tejto oblasti pracoval mnoho rokov.
Ruský inzulín sa vraj vinou skorumpovaných úradníkov nevyrába a všetky výskumy sa skončili. Jediný, kto sa presadil v tejto oblasti, je práve Bryncalov. To, čo produkuje, je však vraj nielen falošné, ale i škodlivé. Bryncalov sa vlani dohodol s dánskym výrobcom na dodávkach suroviny a od štátu dostal zadarmo výrobné zariadenie. Za dodávku v hodnote 6,5 milióna dolárov však nezaplatil a svoj podnik zaregistroval pod iným názvom. Dánsky partner spoluprácu odmietol, ale ruskému podnikateľovi zostalo zariadenie, obaly i dohoda s ministerstvom zdravotníctva. Len čo sa dánska surovina minula, nakúpil lacnú substanciu v Indii a výrobok ďalej produkuje pod rovnakým názvom. Prípadom sa zaoberal protimonopolný úrad, ktorý nariadil výrobcovi zmeniť niektoré názvy liekov. Namiesto známeho lieku No-spa sa tu predáva No-sbra a namiesto Summamedu Sumazid. A podnikateľ? Vo falošnej výrobe vidí vlastenectvo.
ALEXANDRA MALACHOVSKÁ, čtk, Moskva
