„Slovensko vyhralo v Göteborgu úplne zaslúžene,“ vravel spokojný po finálovej bitke s Ruskom. „Naše mužstvo ukázalo obrovskú vnútornú silu, keď vo štvrťfinále play off obrátilo zápas s Kanadou z 0:2 na 3:2, v semifinále sa ocitlo v podobnej situácii proti domácemu Švédsku a vo finále sa vyrovnalo s kritickým stavom po vyrovnaní na 3:3. Nič nás tu nedokázalo zlomiť.“
Aj keď Rusi stiahli dvojgólový náskok Slovenska v poslednej tretine, Peter sa nevzrušoval. „Bol som úplne pokojný. Len som si vravel - nechcem trestné strieľania. To by bola lotéria. Veril som, že sa ešte preberieme, lebo v tretej tretine sme začali hrať pasívne. Je to psychická záležitosť, niekedy sa to stáva. Ale opäť nastúpili hráči ako Bondra, Pálffy, Šatan.“
P. Šťastný bol v sezóne NHL v neustálom kontakte s našimi hráčmi, nakoniec nastúpilo v zostave dvanásť hokejistov zo zámoria. „Vážim si, že títo chalani prišli a hrali s chuťou. Chceli odčiniť neúspech zo Salt Lake City, kde sa udiala veľká nespravodlivosť voči Slovákom, a nie je krajšia odpoveď, akú sme dali,“ zdôraznil manažér národného tímu.
Najväčší hokejový úspech Slovenska potom rozviedol v širších súvislostiach: „Je to nasledovaniahodný príklad nielen v športe, ale aj v politike, v ekonomike, v iných oblastiach. Vidieť, že tam, kde je kolektív, kde všetci ťahajú za jeden povraz, tam sa dajú dosiahnuť úspechy. Treba trpezlivosť a hlavne obetavosť jeden pre druhého.“
Hymnu víťazného mužstva majstrovstiev sveta si 45-ročný P. Šťastný zaspieval s hrdosťou: „Bol som namäkko, veľmi pokorený. Vravel som si, že to je skoro nemožné. Ale ak človek nemá veľké ideály, tak ich nemôže dosiahnuť. Urobili sme to, o čom sníva každý tréner či manažér - jednoliaty kolektív postavený na jednotlivcoch ochotných odovzdať všetko pre kolektív, disciplínu. Chalani boli ochotní zastavovať strely aj zubami a to sa prenášalo na všetkých. Máme dvadsaťšesť hokejových hrdinov.“ (on)
