ejší v semifinálovom zápase s domácimi Tre kronor, keď v druhej tretine naskočil na ľad z trestnej lavice. Vtedy sa začal obracať pre nás nepriaznivý stav 0:2 na konečných 3:2 po samostatných nájazdoch.

Spomeniete si ešte na ten gól?

„Ten si zapamätám na celý život. V 36. minúte som naskočil na ľad z trestnej lavice, Pálffy vyvážal puk z nášho obranného pásma a prihrávku mi napasoval na milimeter presne na hokejku, tak od modrej čiary som sám korčuľoval na Sala. Švédskeho brankára poznám ešte z účinkovania v New York Islanders, kde sme boli v jednom tíme, viem o jeho silných i slabších stránkach. Preto som mu zdvihol puk hore. Švédi od tej chvíle zneisteli.“

Vo finále s Ruskom prišiel kritický moment päť minút pred koncom riadneho hracieho času, keď súper vyrovnal na 3:3. Pocity na striedačke?

„Zamrazilo ma. Bál som sa o výsledok. Čo potom spravili Pálffy s Bondrom, to vedia len veľkí hráči. Našťastie, my sme ich mali. Aj preto sme majstri sveta.“

Komu venujete najcennejšiu trofej vo svojej športovej zbierke?

„Medaila patrí istotne otcovi Igorovi, ktorý bol hokejistom a mojím prvým trénerom. Žil v inej dobe, nemal také možnosti ako ja. Samozrejme, druhá časť patrí mame, ktorá ma vychovala a zaslúžila sa, že som to dotiahol až sem.“

Do trojice rodinných príslušníkov ste na finále pozvali okrem otca sestru a uja.

„Mladšia sestra je asi najväčší hokejový fanúšik na Slovensku. Sleduje všetky zápasy v NHL, je mojím najväčším kritikom. Chcel som zobrať aj brata, ale ten hral treťoligový futbal za Kremničku, mali zápas. Takže prišiel ujo.“

Vo Švédsku ste hrali po Nemecku 2001 na svojich druhých MS. Spomínate si, ako ste ich prežívali ako chlapec?

„Mám pred očami šampionát v roku 1985 v Prahe, keď titul získalo Československo a slovenský kapitán Dárius Rusnák dvíhal nad hlavu víťaznú sošku hokejistu. Doma sme od radosti skákali po gauči. Odvtedy som sníval, že aj ja raz budem majstrom sveta. V nedeľu sa to splnilo a bol som taký vyvedený z miery, že zrazu som nevedel, čo mám na to povedať. V sobotu pozerali na Slovensku finále stovky mladých hokejistov a možno aj oni začnú mať podobné sny.“