BRATISLAVA, KOŠICE – Ženy sa už aj na katolíckom Slovensku oslobodzujú od závislosti od mužov. A pribúda tých, ktoré síce chcú mať dieťa, ale nie manžela.
Pred desiatimi rokmi bolo zo sto narodených detí 9 mimomanželských, dnes je to 17. Slovensko sa týmto vývojom vzďaľuje od podobných tradične katolíckych krajín ako Taliansko či Poľsko.
Tridsaťštyriročná Adriana Vašková má osemročnú dcéru za slobodna a vie prečo: „Chcem zostať autonómnou jednotkou.“
Psychológ Ján Gabura vidí viacero príčin tohto vývoja. Jednou z nich je „napodobňovanie životného štýlu západných susedov“. Má však aj skúsenosť z poradne, že mnoho slobodných matiek sa vydá až po narodení dieťaťa.
Ženy bývajú čoraz menej závislé od mužov aj finančne. Okrem toho, najmä vo väčších mestách slabne spoločenský tlak, ktorý kedysi ženy nútil do vydaja.
Napriek tomu nezávislá matka nemá na Slovensku svoj uznávaný a rešpektovaný vzor samostatnej a úspešnej ženy s dieťaťom, ako je napríklad v Čechách Lucie Bílá či Dagmar Pecková. Zato je známy prípad Gabriely Haršányovej.
Aj preto si Erika Kvapilová, riaditeľka Medzinárodného strediska pre štúdium rodiny, nemyslí, že rastúci počet slobodných matiek je revolučným prejavom emancipácie podľa západného vzoru. Príčiny vidí skôr ekonomické. „Manželstvo pre mnohých prestalo mať cenu, lebo z toho neplynú ako za socializmu výhody mladomanželských pôžičiek či bytu. A potreba väčšiny žien mať deti je veľmi silná, len nemuseli nájsť vhodného partnera.“ Aj Monika Grochová z košického združenia Fenestra vidí skôr ekonomické príčiny vývoja. „Sobášom nastáva prepojenie príjmov aj majetku. U nás nie sú právne upravené predmanželské zmluvy na také rôzne spôsoby, ako si vyžaduje prax. Nie každému sa hodí po majetkovej stránke zväzovať sa s druhým partnerom, hoci plánujú spolu bývať i vychovávať deti.“
Grochová vidí ešte jeden motív, pre ktorý ženy volia samostatnosť. Je to nedôvera k mužom, ktorí v manželstve uplatňujú majetnícky prístup. Podľa nej je príznačné, že napríklad rodinné násilie je typické práve pre manželstvá.
Slobodné matky často žijú so svojím partnerom a nie sú v skutočnosti osamelé. Podľa Grochovej sa nepotvrdzuje ani predstava, že slobodné matky sú zraniteľnejšia spoločenská skupina než iné.
