Chlapec z Bubenča (*2. júna 1904 - † 21. júla 1996) chodil na Spartu, za jej bránkou mal vyárendované miesto. Neskôr s mužstvom trénoval a útočníci mu nevedeli dať gól. Túžil po ‚rudom‘ drese, ibaže funkcionári Sparty povedali, že je nízky - z takého malého piva vraj nič nebude. Plánička hral za Bubeneč a pripravoval sa na Letnej. Mladík teda požiadal o prestup do Slavie. Predali ho za osem stovák.
Podľa úradných štatistík zohral v rokoch 1925 až 1938 sedemdesiatpäť medzištátnych zápasov. Podľa Pláničkových o dva viac. Bol kapitánom reprezentácie na MS v Taliansku i o štyri roky na ďalšom šampionáte vo Francúzsku. V prvom štvrťfinálovom zápase v Bordeaux s Brazíliou (skončil sa 1:1) chytal posledných tridsať minút so zlomenou rukou. V opakovanom stretnutí už nemohol nastúpiť. Naši prehrali 1:2. V čase najväčšej slávy ho považovali na svojom poste spolu so Španielom Zamorom za najlepšieho na svete.
