v nazýval každý „zlatí hoši“.

Aj súdny Talian uznal československé kvality. Spisovateľ Franco Ciampatti, ktorý prirodzene fandil svojim, sa rozplýval: „Proti dokonalému stredoeurópskemu útočnému kvintetu, akoby zovretom v jednom šíku, zoskupili Taliani obranný val. Čambal na československej strane mal prevahu nad Montim. Veľký taliansky centerhalf nebol vo svojej koži. Ťažko sa prekonávali súperovi záložníci. Koľko bolo na diaľku súbojov medzi Allemandim či Monzegliom s Čtyřokým a Ženíškom. Medzi Combim a Pučom! Brankár Combi istý a pripravený vo všetkých fázach zápasu podal nový dôkaz o svojich výnimočných schopnostiach. Nemohol však zabrániť Pučovmu gólu.

Plánička bol ešte ohromnejší. Za koľko mu vďačí mužstvo! I keď ho Orsi a Schiavio dvakrát premohli, vôbec to nezmenšuje jeho jedinečný výkon. Títo hráči zohrali najkrajší zápas, čo doteraz zaznamenali futbalové kroniky. Pláničkovi patrí zvláštna kapitola.

Žiadny súboj nebol podobný tomuto. Prvá príčina tejto skutočnosti tkvela v dokonalej rovnocennosti súťažiacich síl. Ojedinelý zápas o majstra sveta, najurputnejší zápas sa skončil…“