K těšínskemu festivalu už tradične patrí naivita plagátov maľovaných akoby v duchu colníka Rousseaua. Možno je skutočne trochu naivné organizovať festival, počas ktorého musíte niekoľkokrát denne prechádzať cez hranicu, hoci na správanie colníkov voči festivalovému autobusu sa sťažovať nedalo. Svojím spôsobom ešte naivnejšie je dúfať, že sa komunity z oboch strán rieky Olša skutočne stretnú aj inde ako na miestnom blšom trhu. Prežívanie slovenského víťazstva v hokeji, pre ktoré toto hraničné mesto začali domáci volať Slovenský Těšín, však ukázalo, že cezhraničná solidarita ešte existuje.

Tohtoročný festival ponúkal i ľahšie, niekedy až kabaretné produkcie, pouličné divadlo či príťažlivé herecká mená (ako Pavel Zatloukal z Husy na provázku, ktorý odtancoval Hrabalove Taneční hodiny pro starší a pokročilé), záujem divákov teda nebol vážnejším problémom. Nie celkom zodpovedanou otázkou je však dramaturgia festivalu, ktorá zostala tak trochu vo vleku obmedzených finančných i personálnych prostriedkov festivalu.

Udeľovaná cena Zlomená závora (tentoraz len symbolická) putovala do Hradca Králové Kliperovmu divadlu za produkciu Čechovovej Čajky. Táto inscenácia, premiérovaná v marci tohto roka, je druhou časťou trojdielneho cyklu Čechov Čechům režiséra Vladimíra Morávka. Aj touto časťou, podobne ako na Divadelnej Nitre prezentovanými Tromi sestrami, sprevádzala postava nešťastnej Charlotty z Višňového sadu. Morávek sa v tejto produkcii opäť necháva unášať svojou farebnou imagináciou, prácou so symbolmi, pozvoľným čechovovským tempom a špecifickou manipuláciou s hercami. Produkcia si vyslúžila poctu ako pokus o prechod hraníc tradične chápaného činoherného divadla. Cenu diváka by však asi dostala Divadelní společnost Petra Bezruča s produkciou hry Tennessee Williamsa Sklenený zverinec. Výkon Richarda Krajča v postave Toma presvedčil, že táto vychádzajúca popová hviezda nemá len peknú tvár Brada Pitta, ale aj herecký talent a charizmu pripomínajúce rebela Jamesa Deana. V komornej produkcii v Čechách žijúceho Poliaka Janusza Klimszu odviedli všetci herci skutočne strhujúce výkony.

Slovenskú vetvu festivalu tvorili Pinterove Narodeniny divadla Astorka-Korzo 90 a Čechov-Boxer Divadla GUnaGU. Pre kolíziu termínov nebolo predstavenie banskobystrického Divadla na Rázcestí Neplač, Anna zahrnuté do súťažného programu, avšak, súdiac podľa ohlasov z festivalových novín, bol netradične komponovaný projekt na tému večných mužsko-ženských vzťahov v Těšíne prijatý pozitívne.

Po skúsenostiach s dvoma ročníkmi verím, že na rozdiel od niektorých aktivít miestnych „mravcov“, ktorí usilovne prenášajú zo strany na stranu cenovo výhodné artikle, těšínsky festival so svojou tradíciou, ale i špecifickým šarmom mestečka pod Piastovskou vežou po zrušení hraníc nestratí svoj zmysel. Festival Bez hraníc znie totiž ešte lepšie.

ZUZANA ULIČIANSKA