Saídovi Taháovi lekári povedali, že mu zostávajú iba dva týždne života. 48-ročný elektrikár je pripútaný na lôžko káhirskej nemocnice. Pred desiatimi rokmi mu zistili hepatitídu C. Potom, ako ho premohla únava, odišiel z práce a minul svoje celoživotné úspory na jeden z dvoch liekov schválených na boj s vírusom. Ten však nezabral. „Neverím na medicínu a lekárov. Pri tejto chorobe nič nepomáha,“ hovorí rezignovane. Na vedľajšej posteli leží 70-ročný Abdulláh Šahhát, u ktorého vírus diagnostikovali pred štyrmi mesiacmi, ale už teraz má spuchnuté nohy a brucho, čo sú charakteristické príznaky choroby pečene. Obaja muži patria medzi 15 - 25 percent Egypťanov nakazených hepatitídou C, čo je najvyššia miera výskytu na svete, napísal americký týždenník Newsweek.
Mnohí sa nakazili pri vládnej kampani z roku 1961 proti tropickej chorobe schistosomóze. Zdravotníci vtedy zaočkovali milióny Egypťanov použitými, nesterilnými ihlami. Kampaň sa skončila v roku 1982, keď sa na trh dostal orálny liek. Teraz sa vláda snaží dostať pod kontrolu epidémiu, na ktorej vzniku sa podieľala. Prípad Egypta nie je ojedinelý, hepatitída C je globálna epidémia. Touto chorobou trpí asi 170 miliónov ľudí, tri percenta svetovej populácie, čo je štyrikrát viac než nakazených vírusom HIV. Hepatitída C nezabíja s takou silou ako AIDS, ale i tak je smrteľná. Asi 15 percent chorých si vyvinie dostatočne silnú reakciu a s vírusom sa vyrovná, zvyšok choroba sprevádza po celý život.
V Egypte ide viac ako 50 percent výdavkov zdravotníctva na liečbu pacientov s chorobami pečene, z ktorých väčšina má hepatitídu C. Tí síce dostávajú akési vládne poukážky na lieky, ale na ich získanie musia vystáť hodinové rady pred ministerstvom a ich hodnota sa navyše každý mesiac mení. Lekári sú potom v rozpakoch, aký liek pacientovi predpísať. Vírus sa môže po roky nachádzať v krvi a byť nečinný. Odhaduje sa, že v budúcich dvadsiatich rokoch prepukne hepatitída C u miliónov ľudí, ktorí sa nakazili, ale nevedia o tom. Bude to znamenať zvýšený dopyt po orgánoch vhodných na transplantácie, ktorých je už dnes nedostatok, i po účinných liekoch, ktoré si však taká chudobná krajina, akou je Egypt, nebude môcť kvôli vysokej cene dovoliť. Zdravotníci sa na túto situáciu nemôžu pripraviť, pretože základné údaje o chorobe, ktorú objavili len pred 14 rokmi, neexistujú. Šírila sa skôr ako vedci vyvinuli príslušné testy na jej zisťovanie.
Spoľahlivá liečba zatiaľ neexistuje. Najlepším dostupným riešením je kombinácia lieku interferon na podporu imunity a antivírusového lieku ribavirin, čo počas šiestich mesiacov až jedného roka vyliečia zhruba polovicu pacientov. Spôsobujú však závažné vedľajšie účinky ako padanie vlasov a srdcové zlyhanie. V rozvojových krajinách si túto liečbu môže dovoliť len málokto. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) preto vládam odporúča, aby sa zamerali na prevenciu šírenia nových prípadov, než na liečenie existujúcich. Najväčšou nádejou pre pacientov tretieho sveta by bolo nájdenie vakcíny, na čom už vedci pracujú. Nejaký čas však ešte potrvá, kým účinnú látku schvália a pripravia na použitie.
(čtk)
