
Zdroj: UNHCR
. Súčasne však upozorňujú, že imigrantov potrebujeme.
Európa si už dávno uvedomuje, že problémom sú najmä ilegálni prisťahovalci. Až v posledných týždňoch však asi pochopila, aký vážny. Stačí spomenúť volebný úspech Jean-Marie Le Pena vo Francúzsku a atentát na Pima Fortuyna v Holandsku. Na jednej strane šok z množstva ľudí, ktorí podporujú politiku neznášanlivosti a odporu voči cudzincom, na druhej zdesenie, že rozdielne názory, aj na témy imigrácie, môžu viesť až k politickej vražde.
Podľa úradu Vysokého komisára OSN pre utečencov požiadalo v roku 2000 o azyl v krajinách Európskej únie takmer 400-tisíc ľudí. Počet ilegálnych imigrantov sa dá len odhadovať. UNHCR predpokladá, že v Európe je až päť a pol milióna utečencov.
Francúzsky politológ Jean Viard povedal agentúre Reuters, že úspech antiimigračnej politiky je následkom obáv Európanov, ktorí majú pocit ohrozenia. „Odkedy Európa symbolicky otvorila svoje vojenské aj politické hranice, ľudia majú pocit, že ich nič nechráni pred silami zvonku,“ tvrdí Viard.
Strach o prácu, ktorú by mohli domácim ukradnúť cudzinci, sa veľmi rýchlo premenil na nenávisť. Na vine sú aj politici a vlády. Podľa analytičky londýnskeho Centra pre európsku reformu Heather Grabbeovej sa vládam nepodarilo zmeniť chybný pohľad na imigrantov. „Vo väčšine krajín má imigrácia veľmi pozitívny ekonomický vplyv.“
Odborníci upozorňujú, že bez imigrantov je Európa dokonca ohrozená. Štatistiky dokazujú, že rýchlo starneme. O 20 rokov nebude mať kto na súčasných štyridsiatnikov pracovať. Preto by mali byť ľudia spoza hraníc vítaní.
Väčšina krajín sa tvári, že proti imigrantom nemá nič, na druhej strane im ale nedovolí stať sa súčasťou spoločnosti. V Nemecku nemôžu mnohí ani po desaťročiach získať občianstvo, inde ich len vytláčajú na okraj spoločnosti. Klasickým príkladom je Le Pen. Pre toho sú imigrantmi takmer všetci, ktorí nie sú klasickými Francúzmi. Jedno, či sa narodili vo Francúzsku. Stačí, že majú tmavšiu pleť a hlásia sa k islamu.
Kým sa imigranti nestanú súčasťou spoločnosti, nemôže fungovať ani politika, ktorú presadzoval Pim Fortuyn. Nebol klasický xenofób, ktorý by brojil proti všetkému cudziemu. On navrhoval len zavrieť hranice - tí, čo sú už v Holandsku, môžu zostať, ďalší však už neprídu.
Mnohí Holanďania majú pocit, že krajina je už preplnená. Na tom Fortuyn postavil svoju politiku. Odborníci však upozorňujú, že málokto vie, že Holandsko má jeden z najprísnejších imigračných zákonov v Európe. Dvaja z troch utečencov, ktorí požiadajú o azyl, sa musia vrátiť. „Veľa Holanďanov jednoducho nevie, aký striktný je ten zákon,“ povedala agentúre AP Brigitta van den Bergová z holandského výboru pre utečencov. Utečenci, ktorí nedostanú azyl, musia podľa zákona z minulého roka odísť z krajiny do štyroch týždňov.