PRAHA – Voľby budú v Českej republike za niečo vyše mesiaca. Ako pracovala poslanecká snemovňa, v ktorej nemala väčšinu žiadna strana ani koalícia a zviazala ju opozičná zmluva medzi vládnymi sociálnymi demokratmi a Občianskou demokratickou stranou?
Podľa oslovených politológov poslanci ničím neprekonali svojich predchodcov. Spôsob prerokúvania a prijímania zákonov sa nezmenil, istý posun nastal iba v urýchlenejšom prijímaní legislatívy týkajúcej sa noriem Európskej únie, zhodla sa väčšina z nich. Politológovia sú skôr kritickí.
„O žiadnom zlepšení nemôže byť reč, zákony stále odchádzajú zo snemovne ako polotovary, ktoré sa musia opravovať,“ tvrdí Rudolf Kučera. Nedostatočná kvalita legislatívy je podľa neho často výsledkom činnosti rôznych nátlakových skupín, ktoré sa vtierajú do priazne zákonodarcov. „Tento nešvár českej demokracie tu zostáva a všetci si to uvedomujú,“ dodal.
Pod spôsob práce snemovne sa podľa Kučeru podpísalo aj fungovanie opozičnej zmluvy. „Pre mnohé zákony síce ČSSD našla podporu napríklad v KDU-ČSL, Únii slobody-DEU či u komunistov, ale v podstatných veciach išlo vždy o dohodu dvoch najsilnejších strán,“ zdôraznil. Skutočne, ODS napriek kritike vždy pri kľúčových hlasovaniach (prijímanie rozpočtu) sociálnych demokratov podržala.
V parlamente vznikali pri prijímaní rôznych zákonov rôzne spojenectvá. V spoločnom tábore sa tak občas, paradoxne, ocitli občianski demokrati a komunisti, hoci každá strana k danému návrhu zákona používala úplne iné argumenty.
Prácu poslancov neskvalitnil podľa politológa Tomáša Lebedu ani senát, ktorý začal fakticky pôsobiť až v tomto volebnom období. Práve senát by mal byť akousi demokratickou poistkou, ktorá by mala zabrániť prijímaniu právnych nepodarkov.
„Snemovňa si často dovolí prijať nedotiahnuté zákony, pretože sa spolieha na kontrolu senátu,“ hovorí Lebeda. Politológ Miroslav Mareš však pripúšťa, že činnosť hornej komory mohla mať hlavne pre odlišné politické zloženie istý vplyv na skvalitnenie práce poslancov. To však Lebeda aj Kučera odmietajú. „Možnosti senátu sú malé.“
Mareš sa tiež domnieva, že terajší poslanci sú pod silnejším mediálnym tlakom. „Na niektoré vecné zákony sa teraz upína väčšia mediálna pozornosť,“ uviedol. Na kvalitu ich práce a väčšiu angažovanosť to však priamy vplyv väčšinou nemá, dodal.
To isté, ale oveľa radikálnejšie potvrdzuje aj Lebeda. „Sú poslanci, ktorí boli za celý čas len spravodajcami k jednej bezvýznamnej medzinárodnej zmluve alebo nerobili vôbec nič. A je smutné, že sa znovu objavili na kandidátkach na voliteľných miestach,“ povedal.
Voľby sa budú konať v piatok 14. a v sobotu 15. júna.
(čtk, mch)
