Emil Šatan, otec kapitána hokejových majstrov sveta Mira, bol vždy pracovitý chlap. Skúsený závlahár odišiel po revolúcii z topoľčianskeho Agrostavu a založil si súkromnú firmu. Spoliehal sa iba na vlastnú robotu, aj keď sa synovi v bohatej NHL veľmi slušne darí. Okrem toho bol aj akurátne prísny otec, našťastie, s jeho chlapcom neboli žiadne problémy.

Napriek tomu čaká Šatana seniora ťažká úloha, ku ktorej dospel po skúsenostiach s našimi najvyššími úradníkmi. Podľa jeho slov asi musí zohnať flintu a vlastnoručne zastreliť svojho pozláteného syna.

Žiaci 4. základnej školy v Topoľčanoch spolu s jej riaditeľom vyšli s iniciatívou, aby škola niesla meno ich veľkého športového vzoru. Miro Šatan vyrástol v tamojšej hokejovej triede. Obliekať „dres“ hokejovej školy so Šatanovým menom by bola pre jeho nasledovníkov silná motivácia, možno by k škole boli ústretovejší aj sponzori.

Miro dal na použitie svojho mena súhlas a bez publicity prispel svojím vkladom. Natešený riaditeľ najprv úspešne zdolával regionálne stupienky schvaľovania, ale taká vážna vec siaha až do kompetencie samotného ministerstva.

Predpisy však pomenovanie školy po živom človeku nepripúšťajú. A tak suita ministra Ftáčnika z úradnej moci zamietla zrod Základnej školy Miroslava Šatana.

Meno Steva Yzermana, hviezdy Detroitu, už viac rokov nesie názov haly v jeho rodnom meste Cranbrook v Kanade. Podľa Wayna Gretzkeho je pomenovaná ulica v Edmontone, v Pittsburghu ľudia bývajú na Avenue Maria Lemieuxa. A všetky tri legendy si veselo nažívajú.

Slovensko trpí krízou osobností. Mira Šatana okrem všeobecne známych hokejových schopností od Boha zdobí vzácny charakter. Vnímavá duša, uvážlivé slovo, skromné vystupovanie. Intelektuál športu s pevnými zásadami. Aj drienkovicu od prezidenta na prípitok v göteborskej kabíne dvihol len zo zdvorilosti, podobne ako pri predchádzajúcich oslavných príležitostiach sa alkoholu nedotkol. Výchovný drahokam.

V podmienkach slovenskej legislatívy sa však môže stať legálnym vzorom až in memoriam.