Za vyzváňania kostolných zvonov a náreku moslimských žien včera z Chrámu narodenia Pána kráčal sprievod unavených palestínskych mužov ku kordónu izraelských jednotiek.

Po 38 dňoch z chrámového komplexu vyšlo všetkých 123 Palestínčanov vrátane 13 radikálov, ktorých izraelsko-palestínska dohoda ochránila pred izraelským väzením a zaistila im odchod do exilu. Všetci Palestínčania a cirkevní predstavitelia vyšli dobrovoľne a bez zbraní prešli detektorom kovov. Ozbrojenci, civilisti a palestínski policajti sa pokojne podrobili výsluchu.

Pokojný záver obliehania skomplikovalo len desať západných mierových aktivistov. Aj ich však napokon izraelskí vojaci vyniesli: hrozí im väzenie.

Izraelská armáda sa včera z Námestia jasličiek pred chrámom a ostatných častí mesta začala sťahovať. Končia sa tým posledné dozvuky rozsiahlej vojenskej ofenzívy na západnom brehu Jordánu. Izraelská akcia trvala celý apríl. Z ostatných miest sa armáda stiahla už dávnejšie. Na dohode vraj majú zásluhu Američania. Ozbrojení americkí agenti boli aj v eskorte autobusov. Zbrane, ktoré mali radikáli pri obliehaní baziliky, zostanú v kostole a neskôr ich odovzdajú Spojeným štátom.

Podmienka kapitulácie

Ozbrojenci sa nijako neponáhľali nastúpiť do pristaveného pancierovaného autobusu, ktorý ich mal odviesť na letisko do Tel Avivu. Niektorí fajčili, kým ich izraelský dôstojník prehľadával. Muž, ktorého postrelil do nohy izraelský ostreľovač, sedel a usmieval sa na dvoch kňazov, ktorí ho niesli cez kovový detektor.

Rodinní príslušníci stáli za armádnymi zátarasmi. „Zbohom, naši milovaní!“ zamávali im na cestu, ktorá pokračovala včera britským vojenským lietadlom na Cyprus a skončí sa v nevedno ktorej európskej krajine. Dvadsiatich šiestich Palestínčanov čaká palestínske väzenie v Gaze.

Desiatky mníchov a duchovných čakalo pred bazilikou, aby sa mohli vrátiť k normálnemu životu v tomto posvätnom chráme.

Ako to prebiehalo?

„Posvätnosť baziliky sa zachovala,“ vítal včera skončenie obliehania Hanna Nássir, starosta Betlehema. Vatikán vyzval Izrael, aby rešpektoval svätosť tohto miesta, ofenzíva bola vylúčená. Takmer každý deň niekto vyšiel, so súhlasom izraelských vojakov alebo bez, prípadne s ich pomocou. Každý druhý sa spustila streľba.

23. apríla sa v susednom mierovom centre začali intenzívne mierové rozhovory a nasledujúci deň mohlo odísť deväť Palestínčanov a vyniesť dve telá ľudí, ktorých zabili o týždeň skôr. Sedem Palestínčanov zabili počas obliehania izraelskí vojaci, 51 ľudí za ten čas komplex v poriadku opustilo.

Obe strany majú na obliehanie svoj názor. Tí, čo z baziliky, vyšli, vypovedali o nedostatku potravín i vody a neustálom strachu pred ostreľovačmi. Izraelská armáda tvrdila, že sa k nim pravidelne dostávali humanitárne balíčky. Kým Izrael tvrdil, že ozbrojenci držia vnútri chrámu rukojemníkov, podľa Palestínčanov tam boli všetci dobrovoľne, na znak solidarity, alebo sa jednoducho báli vyjsť. Svedkovia vypovedali o bolestnom stenaní zranených a zápachu rozkladajúcich sa mŕtvych tiel – zranení a mŕtvi boli často evakuovaní s niekoľkodňovým oneskorením. V bazilike nešla elektrina, ale vďaka studni tam vraj bolo dosť vody.

Obsah dohody bol dávno jasný

Zástupca arcibiskupa z anglického Canterbury v Betleheme, kanonik Andrew White, sa zúčastnil všetkých fáz rokovaní. Izrael bol spočiatku odhodlaný poslať väčšinu obkľúčených do väzenia. Neskôr bol vypracovaný menný zoznam a Palestínčania žiadali deportovanie do Gazy. Napokon súhlasili aj s tým, že 13, ktorí majú podľa Izraela „krv na rukách“, odídu do cudziny. Dohodu potom ešte ďalej zdržalo, že ich žiaden štát nechcel prijať. „Aj keď sa zrodil plán, s ktorým súhlasili všetky strany, jeho realizácia bola zložitá,“ hovorí White.

Obliehaním trpelo celé mesto, ktoré bolo vyhlásené za vojenskú zónu. Zákaz vychádzania bol zrušený na tri až štyri hodiny každé dva-tri dni, aby si ľudia mohli nakúpiť – okrem tých, ktorí bývali najbližšie k bazilike. (kl, reuters)