Darcovstvo, z ktorého pochádza väčšina príjmov tretieho sektoru v zahraničí, je na Slovensku ešte takmer neznáme. Podľa projektového manažéra organizácie ETP Slovensko Marcela Zajaca dary sú u nás spravidla anonymné a len v stovkách korún. Vyššie sumy sú zriedkavé.
„V Slovenskej republike je absolútne nedostatočný systém daňových úľav pre darcov,“ hovorí Zajac. „Nevieme darcom vyjsť v ústrety.“ V zahraničí to podľa neho funguje tak, že darca si sumu odpíše z daní.
Mimovládne organizácie sa však už ani na pomoc zo zahraničia nemôžu spoľahnúť tak ako kedysi. „Zahraničné zdroje vysychajú,“ tvrdí Jozef Oravec zo Vzdelávacej nadácie Jana Husa. Zahraničné aktivity sa presúvajú na východ. „Slovensko pre nich už nie je zaujímavé.“
V zahraničí je jedným z najčastejších spôsobov, ako prispieť na fungovanie nadácie, odkázať jej v závete svoj majetok. V závete možno dokonca nadáciu aj založiť.
U nás je však takýchto prípadov veľmi málo. Zajac: „Aj tu sú nadácie, ktoré vznikli zo závetu. Ide však spravidla o menšie nadácie, ktoré založili zahraniční Slováci. Významnejšej nadácie, ktorá by vznikla zo závetu Slováka, tu niet.“ Chýba podľa neho vrstva starších ľudí, ktorí by sa zaujímali o fungovanie tretieho sektoru. „Na Západe je úplne bežné, že človek, ktorý na nadáciu aktívne prispieval, na ňu nezabudne ani v závete.“
Ani v Komunitnej nadácii Bratislava sa s takýmto prípadom ešte nestretli. „Oslovujú nás väčšinou ľudia, ktorí majú jasné požiadavky na spôsob využitia svojich peňazí. Ide najmä o oblasť umenia,“ tvrdí jej riaditeľ Ľuboš Tvrdoň. S darcovstvom má nadácia príjemnú skúsenosť. Dostala stotisíc korún. (joč, čtk)
