l, to som asi videl doteraz iba od Haška. Klobúk dolu. Kombinácia všetkých týchto vecí nám priniesla úspech po trestných strieľaniach, čo je často otázka šťastia. Bol to určite najvzrušujúcejší zápas, aký som za Slovensko hral a verím, že si ho fanúšikovia vychutnali. Niektorým možno osiveli vlasy, ale stálo to zato. Po faule na mňa som na chvíľu nevedel, čo sa deje. Niečo, ako keď zhasnú svetlá a čaká sa, čo bude. Bol som pri vedomí a keď som zistil, že môžem hýbať končatinami, hneď som sa pýtal na ľad. To, čo som povedal Lašákovi pred trestnými strieľaniami, si nechám pre seba. Pochytanie sa na striedačke bolo spontánnou reakciou všetkých. Buď pôjdeme spolu ďalej, alebo všetci padneme kamsi do priepasti. Ako keď idete na lane niekde medzi mrakodrapmi. Rusi vo finále - vyzreté mužstvo, ktoré predchádzajúci súperi podcenili. Ten prvý zápas s nami vyslovene odflákali. Ak mám porovnať situáciu pred finále v Petrohrade a teraz, určite máme skúsenejšie a kvalitnejšie mužstvo. Ako kapitán musím veriť vo víťazstvo, nemôžem neveriť. Máme veľkú najmä mentálnu silu.“