m Sme a, nerobím si ilúzie, asi aj zostaneme národom zbabelcov a pokrytcov. Plačeme nad stavom hospodárstva a ostatných odvetví spoločenského života, morálnym stavom slovenskej spoločnosti. Bojíme sa nazvať problémy a veci pravým menom. Bedákame, čo všetko spôsobilo šafárenie mečiarovcov, plačeme nad tým, čo všetko sa zatiaľ nedarí drzurindovcom v zdravotníctve, školstve, kultúre, sociálnej sfére, zamestnanosti, zločinnosti a osobitne v štátnej, verejnoprávnej televízii. Každý sa bojí ukázať na zásadný a pravý dôvod tohto žalostného stavu. Ak si zostavíme prehľad ziskov a strát z rozdelenia Československa, bude nám viac jasno. Vyhlasujem, že takmer všetky negatíva v hospodárstve a stave spoločnosti sú dôsledkom unáhleného, nedomysleného a voči občanom Slovenska (i Čiech) bezohľadného rozdelenia štátu.

FRANTIŠEK SCHUSTER, Nitra

m Hneď na začiatku chcem podotknúť, že som jedným z tých čitateľov slovenských novín, ktorí v roku 1968 opustili Československo. Preto si viem predstaviť, že budem viac negatívne ako pozitívne hodnotený za svoje pozorovanie vývoja slovenskej reči, ako ho dovoľujú novinárske redakcie. Ako všetci vieme, slovenská reč a písmo sa sto rokov úspešne bránili proti pomaďarčovaniu a ani čeština nestačila nič zmeniť na gramatike. Päťdesiat rokov družby s Rusmi nestačilo, aby sa na Slovensku po rusky písalo. To boli všetko časy, keď bolo Slovensko závislé od iných štátov. Čo mne, ako čitateľovi, ktorý len s veľkým časovým odstupom číta slovenské noviny, bije viac do očí, je skutočnosť, že za desať rokov samostatnosti stačili domáci (nie cudzí) novinári slovenskú reč a písmo tak katastrofálne zničiť, že by sa za to vedúci redakčných oddelení mali hanbiť (predpokladám, že sú to všetci akademici!).

JÁN BANKO, Mníchov

m K článkom o zlých psoch, čo prepadávajú ľudí na uliciach, ktoré sa množia na stránkach vášho denníka, by som mal niekoľko poznámok.

Sú to prevažne psy chované na reťazi alebo v drôtených ohradách. Ony nie sú vinné za to, že sú zlé. Vinní sú ich majitelia. Chovať zviera za takýchto podmienok je proti jeho prirodzenosti. Čím viac týrania (obmedzení), tým viac treníc, čím viac plotov, tým viac… To platí nielen o ľuďoch, ale aj o zvieratách. Byť celý život nevinne uväznený je pre psy smrteľná urážka. Čudujem sa, že sa tým nezaoberajú psychológovia a veterinári. Nepodceňujme psychológiu zvierat, aj ony majú svoj „duševný“ život. Zvieratá sú vnímavé a veľmi citlivé, ony nám rozumejú viac než my im. Zvlášť psy sú tvory slobodymilovné a priam lipnú na človeku. Prečo ich potom tak trestáme?

KAROL MARKUSEK, Palárikovo