Osobnosť, t. j. človek, jedinec v istom smere vynikajúci, s vyhranenými duševnými vlastnosťami, kvalitami, individualita pre ľudskú spoločnosť niečo znamenajúca a mimoriadne prospešná. Takto výstižne a jednoznačne je osobnosť charakterizovaná v slovníku slovenského jazyka. Skutočné osobnosti v rôznych oblastiach sú nositeľmi vysokej profesionality, ktorá je neoddeliteľne spojená s rovnako vysokou úrovňou morálky.
To, čo dnes médiá propagujú ako osobnosti, nemá nič spoločné s charakteristikou osobnosti. Veď či je možné a morálne propagovať ako osobnosť provokatívne sa usmievajúceho človeka, ktorý je samozvaným podnikateľom a jeho úspechy sú založené na podvodoch? Je osobnosťou „dáma“, ktorá má takmer úplne odhalené prsia, dlhé nohy a maximálne krátke sukne? Je osobnosťou chirurg, aj keď uznávaný odborník, ktorý zoberie úplatok desiatky tisíc korún za operáciu? Je osobnosťou politik, lekár, umelec, ktorý sa predvádza v televíznej relácii Smotánka v spoločnosti ľudí, ktorí sa vo svojej brandži považujú za osobnosti len preto, že majú peniaze, mnoho peňazí, veľký majetok, veľké známosti, ale nemajú charakter a morálku? Možno považovať za osobnosť politika, ktorý musel pre aféru odísť z funkcie a bol zadelený ešte na lepšie miesto? Možno považovať za osobnosť človeka, ktorý je šéfom (štátnej) firmy len preto, že ho tam dosadila politická strana a pritom nemá schopnosť viesť organizáciu a absolútne žiadne morálne vlastnosti?
Nemožno očakávať, že vďaka takýmto a podobným osobnostiam sa zmení celková ekonomická orientácia a situácia Slovenska a v tej súvislosti sa zlepšia ekonomické a sociálne podmienky bežných poctivo pracujúcich občanov a dôchodcov, ktorí si zaslúžia dôstojnejšiu starobu. Nemožno očakávať ani zvýšenie bezpečnosti občanov, keďže aj v radoch tých, čo sú zodpovední za prevenciu a represiu, mútia vodu takí, ktorí majú ďaleko od osobností a morálka je pre nich pojmom neznámym.
Nuž a skutočné osobnosti z oblasti vedy, techniky, ekonomiky, zdravotníctva, služieb, ale aj z ostatných oblastí života zostávajú cielene nepovšimnuté. Za výsledky práce či myšlienky, ktoré „nepasujú do hry“ vyvoleným, sú dokonca často šikanované, lebo žijeme v dobe neobmedzených pánov a prepúšťania z práce pod rúškom transformácie či racionalizácie. Skutočné osobnosti, keďže sú to slušní ľudia, majú, žiaľ, len malú možnosť ovplyvňovať dianie v spoločnosti alebo na pracovisku. Spoločnosť zachvátil ľudský hyenizmus, mamonárstvo a amorálnosť, pozitívne ľudské vlastnosti sa stávajú vzácnosťou. Je na nás ľuďoch, ktoré vlastnosti na miskách váh prevážia. Ak chceme vyššiu mieru sociálnej spravodlivosti a spravodlivosti ako takej, nemali by sme dovoliť, aby to boli tie negatívne.
Ing. EMIL CVÍČELA, Pezinok
