zdravia nemeckej ekonomiky. Ten spadol podľa informácií agentúry BBC News z marcových 94 na aprílových 92,5 bodu, čo spôsobilo rozruch v celej Európskej únii.
V tejto situácii vyznievajú viac ako smiešne vyhlásenia nemeckej Bundesbanky, ktorej predstavitelia naivne prezentujú zahmlené čísla. Tie sú okrem toho okorenené neurčitými komentármi, ktorými sa snaží centrálna banka presvedčiť verejnosť o tom, že „Nemecko nie je na tom ani zďaleka tak zle ako hospodárstvo USA alebo Japonska“.
Čísla však hovoria o všetkom a - na rozdiel od falošných komentárov - aj výrazne jasnejšou rečou.
Bundesbanka tvrdí, že rast národného hospodárstva bol počas prvých troch mesiacov „relatívne dobrý“ a dosiahol hodnotu 0,5 percenta. No ak začneme porovnávať na celoročnej báze, tak to isté číslo, ktoré je podľa centrálnej banky dobré, vlastne znamená dvojpercentné spomalenie tempa rastu. To totiž ešte v poslednom štvrťroku 2000 dosiahlo 2,5 percenta, čo znamená že počas bezprostredne nasledujúcich troch mesiacov klesol o 2 percentá.
Podľa informácií BBC News klesá dôvera k nemeckej ekonomike v bohatej západnej aj chudobnej východnej časti krajiny. Index dôvery síce zaznamenal prvý prepad už v januári tohto roku, väčšina analytikov to ale pripisovala celkovej globálnej kríze, ktorej vplyvu sa najväčšia európska ekonomika nemôže vyhnúť.
Pokles cítia aj samotní občania. Klesajúca produkcia, zvyšujúce sa ceny pohonných látok a stále slabé euro jednoznačne zanechávajú stopy v nemeckých peňaženkách. To sa následne prejavuje na nižších výdavkoch nemeckých domácností, čo v konečnom dôsledku znamená zníženie dopytu po službách a tovaroch v celej ekonomike.
Minulý mesiac zrevidovala očakávania o raste ekonomiky aj nemecká vláda. Tá prepokladá, že v tomto roku porastie národné hospodárstvo o 2 percentá. Spomalenie rastu nemeckej ekonomiky znepokojuje aj politikov a ekonómov všetkých krajín Európskej únie. Dôvod je jasný - až 35 percent produkcie EÚ ma visačku „Made in Germany“.
TOMÁŠ KUČA, Sydney
